V obci Kukavice, ktorá sa nachádza v blízkosti mesta Rogatica, si pripomenuli 27 rokov od zločinov proti srbským civilistom, ktoré spáchali bosnianski moslimovia a členovia tzv. Armády Bosny a Hercegoviny 28. augusta 1992. V útoku na kolónu srbských civilistov, ktorý pozostával približne z tisícky starších mužov, žien a detí na traktoroch a osobných vozidlách, bosnianski moslimskí extrémisti zabili 26 a zranili 80 Srbov. Starosta mesta Rogatica Milorad Jagodić to nazval „obludným zločinom.“ Medzi obeťami bolo 11-ročné dieťa i 82-ročný muž.

„Bol to sprievod nevinných ľudí, ktorí hľadali útočisko a záchranu,“ zdôraznil Jagodić a pripomenul prípad štyroch z obvinených zo zločinu, ktorí tvrdili, že nevedeli, že sa jedná o civilistov. Jagodić vyjadril nádej, že Najvyšší súd bude „rozumný,“ bude brať na vedomie, že páchatelia sú odhodlaní poprieť všetko, čo sa stalo a primerane ich potrestá. Čin tohto rozmeru nemohol byť organizovaný štyrmi ľuďmi, takže je potrebné nájsť a potrestať tých, ktorí vydali rozkaz a vedeli, že kolóna oblasťou prejde.

Veljko Lasica, jeden zo svedkov zločinu na srbských civilistoch v dedine Kukavice, ktorý prežil, poukazuje na to, že všetci vtedy prežívali ťažké obdobie, museli opúšťať svoje domovy, celú svoju minulosť a kolóna smerovala z obce Jabuka do Rogatice. V týchto ťažkých chvíľach mali moslimskí extrémisti nájsť príležitosť zachytiť smutný sprievod v úžine pri Mesići a všetku beštialitu a zlosť rozpútať pri vstupe do Kukavice. „Bol som v aute, keď začali strieľať. Nebolo cesty späť. Vedel som, že jediný spôsob ako prežiť, je pokračovať. Všade boli výbuchy a iskry. Videl som a vidím zločincov (členov Bosnianskej moslimskej armády) útočiacich na kol ónu, nechránenú skupinu ľudí… nikto nebol vyzbrojený. Boli to len starší muži, ženy a deti. Keď sme dorazili do úžiny, začul som zvuk rozbitého skla. Niekto zakričal, jeden človek s rozbitou hlavou padol k zemi, iný bol zranený. Šli sme ďalej. Moja dcéra kričala. Zranili jej nohu. Čakalo nás ešte väčšie peklo. Naše autá bolo v plameňoch. Ľudia boli zajatí vnútri áut a silné moslimské ostreľovanie ich zmenilo na živé plamene. Cestu pokryli zmasakrované mŕtvoly,“ vraví Lasica a zdôrazňuje, že páchatelia stále neboli potrestaní.

Vodič autobusu Ranko Ikonić si pamätá ako viedol 60-sedadlový civilný autobus Dubrava so 120 ľuďmi a ženami, ktoré držali v náručí mŕtve deti. A zločinci, ktorým súdna komora uverila verziu, že nevedeli o civilistoch v sprievode, boli oslobodení. „Bola to pasca. Štrnásť mojich rodinných príslušníkov zahynulo, šesťdesiat bolo zranených. Ako by sa mohlo jednať o vojenský konvoj, keď v ňom boli staré vozidlá ako Zastava 750 a Yugo 45? Bez jediného tanku či húfnice? Všetci dobre vedeli, že kolóna je výlučne civilná. Strieľali z desiatich metrov, ale vraj o tom nevedeli,“ hovorí Ikonić.

Podľa správy ministerstva vnútra Srbskej republiky (jedna z dvoch entít federatívnej Bosny a Hercegoviny) z roku 2006, ktorá bola pozmenená a doplnená o šesť rokov neskôr, sú podozrivými Aziz Šuša, Muhamed Šišić, Izet Hadžić, Tarik Šišić, Aganović Aziz, Emir Drakovac, Zahid Alić a Salko Alić. Napriek dôkazom bosniansky súd 7. marca oslobodil bývalých členov tzv. Armády Bosny a Hercegoviny, menovite Muhameda Šišića, Aziza Šušu a Tarika Šišića, obvinených zo zločinov proti srbským civilistom v Rogatici a meste Foča.

Malo existovať aj krátke video zločincov, zaznamenané z miesta činu a sekvencie údajne boli použité vo filme Zem Nikoho bosnianskeho moslima Danisa Tanovića. Niektorí takzvaní humanisti s cieľom znovu pošpiniť pamiatku obetí sa snažia príbeh otočiť v prospech špinavej propagandy a vytvoriť obete z moslimov: „A tak sarajevský režisér Danis Tanović vo svojom filme Zem Nikoho znázornil tieto nahrávky zločinov v dedine Kukavice, a čo je nepredstaviteľné a príšerné, Tanović predstavuje tento masaker srbských civilistov ako oprávnený, pretože Srbi masakrovali moslimov. Moslimský zločin vykresľuje ako srbský zločin proti moslimom. A navyše získa prestížnu cenu – Oskara! Je to len ďalšia špinavá hra, ktorú hrá moslimské Sarajevo. Na druhej strane bolo veľmi bolestivé, keď Srbi vo filme rozpoznali svojich milovaných, ich autá a traktory.“

Nikto nikdy nevyšetroval alebo nehovoril s preživšími Srbmi, nechcel počuť druhú stranu a to, čo sa skutočne stalo 28. augusta 1992. Cena Oskara bola udelená, aby „zabetónovala“ jednu z najšpinavších zvráteností všetkých čias. Jedného dňa sa budú ľudia hanbiť za dnešných Oskarov, ktorých budú považovať za znak nemorálnosti a hanby.

Preložené z: 27 Years Since The Massacre of Serbian Civilians In Bosnia; autor: Grey Carter; Oriental Review – Open Dialogue Research Journal, 27.8.2019

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.