Parížska radnica dala v minulom roku pri príležitosti 100. výročia od ukončenia prvej svetovej vojny súhlas na postavenie pomníka na počesť viac ako 11 miliónov zabitých zvierat. Podľa TASR francúzski vojaci vo vojne využili (alebo skôr zneužili) 11 miliónov koní, mulíc a oslov, stotisíc psov a dvestotisíc holubov.

 
Článok pokračuje pod reklamou.

Človek oddávna využíval vo vojnách aj zvieratá, zväčša ťažné druhy ako kone, ťavy a slony. Američania cvičili delfíny a tulene na vyhľadávanie mín. Slony našli uplatnenie najmä v Ázii, v Európe s nimi Hanibal prechádzal cez Alpy, keď chcel zaútočiť na Rím. Egypťania, Rimania a Kelti nasadzovali v bojoch psie plemeno mastifov pre ich agresivitu a mohutnosť. Na dôvažok ich vybavovali brnením a ostňami, aby narobili nepriateľovi – najmä jazdcom, čo najväčšie škody. Dokonca niesli na chrbte kopiju alebo nádobu s vriacou tekutinou, cvičili ich tak, aby útočili na ľudí a kone a terorizovali protivníka. Ako spomína Stanley Coren v knihe Inteligencia psov, germánsky kmeň Kimbrov spolu s Teutónmi podnikal veľké nájazdy proti Rímskej ríši a vďaka svojim veľkým psom porazil Rimanov v rokoch 113, 109, 107 a 105 p. n. l. Keď ich konečne Rimania v roku 101 p. n. l. rozprášili, ešte pol dňa museli bojovať s ich psami.
Kone umožňovali rýchly presun vojska, zásob a zbraní. Vďaka nim si Alexander Veľký podrobil väčšinu vtedy známeho sveta, podobne aj Julius Caesar. Keď Alexandra Veľkého v bitke s armádou kráľa Dareia III. napadol slon, život mu zachránil jeho obrovský pes Peritas. Sám však pri tom zahynul, Macedónčania mu spravili štátny pohreb a Alexander po ňom pomenoval mesto. Huni (mongolsko-turecké kmene) v roku 408 dobyli Rím pomocou koní, s ktorými boli od narodenia pevne spojení. Neskôr pod vedením Čingischána dobyli a spustošili nielen Čínu, Perzskú ríšu a Orient, ale tiahli až do Európy, dobyli Kyjev, prešli cez Maďarsko až k južnému Slovensku. Centrum islamu a sídlo kalifátu Abbásovcov Bagdad úplne vydrancovali a jeho kalif skončil rozdupaný pod konskými kopytami.

Autor: Vladimír Liška

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.