Výpoveď Johna Slezaka o Štefánikovi

Tu v Košariskách a na Bradle som bola raz aj mimo Štefánikových osláv. S návštevou z Ameriky pred polstoročím. Vtedy už Slovensko Štefánika neoslavovalo. Lebo „patril k Západu“. Človeku sa mohlo stať, že by si pošramotil kádrový profil. Ja som aj tak Štefánika ctila, lebo povesť som mala pošramotenú už od strednej školy, keď som vyplnila prvý kádrový dotazník. Kvôli svojmu priezvisku. Rovnakému, aké mal ten Američan, ktorý si prišiel pozrieť Štefánikov rodný dom. Nebol to hocikto. Bol to človek, ktorý mal voľný prístup do Bieleho domu kedykoľvek, vo dne i v noci. Pohyboval sa tak vysoko na javisku aj pod javiskom svetového diania, že hocikde na svete mi mohol vybaviť čokoľvek, čo by som chcela vidieť a poznať – len pozvať do Ameriky „komunistickú novinárku“ si nemohol dovoliť.

Môj príbuzný sa volal John Slezak, svojho času bol tajomníkom prezidenta Dwighta Eisenhowera, potom pol roka viedol ministerstvo obrany USA – kým nevymenovali ministra so „správnym pôvodom“. Keď ešte oficiálne pracoval v americkej štátnej administratíve, o jeho práci často hovorili rozhlasové stanice Slobodná Európa aj Hlas Ameriky. Potom už nie. Je pochovaný na americkom národnom cintoríne v Arlingtone a na rozdiel od Štefánika je jeho meno na Slovensku prakticky neznáme. Dokumenty o jeho práci pre Ameriku dodnes nie sú odtajnené.

Tvrdohlavému Štefánikovi sa za posledný mesiac jeho života v Paríži podarilo presvedčiť vrchného veliteľa francúzskych vojsk maršala Ferdinanda Focha a potom aj v Ríme talianskeho hlavného veliteľa generála Armanda Diaza, aby schválili a podpísali jeho návrh na urovnanie medzinárodného konfliktu, ktorý zámerne vyrobili USA vďaka Benešovi a Masarykovi. Do Československa letel Štefánik s nótou a priloženým návrhom na vyriešenie sporu „prijateľne“ pre všetky tri zúčastnené strany Francúzsko, Taliansko aj Československo, schváleným v Paríži aj v Ríme. Tú nótu nesmel doručiť. Keby sa to podarilo, možno by vôbec nebola 2. svetová vojna.

Autor: Marta Slezáková

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.