Medzi často frekventované slogany sociálneho inžinierstva patrí aj ten, že pokrok je nezastaviteľný. Znie to logicky a progresívne, najmä keď sa to vzťahuje na sféru prírodných vied a techniky, čo nám uľahčujú život. Pokrok, ako krok po kroku, odkiaľsi kamsi – a to v každej oblasti činnosti človeka – však má svoje tienisté, ba i temné stránky. Najmä ak sa upúšťa od etickej rovine veci a sfére možného sa prestávajú klásť právne medze.

 

Článok pokračuje pod reklamou.

Eskalácia bez konca kraja

 

V popredí takto odviazaného napredovania stáli odjakživa umelci. Tí najlepší si dokázali zarábať svojou tvorbou na slušné živobytie a pokiaľ plnili očakávania mecenášov, mohli sa spoločensky vyšvihnúť a zaradiť medzi spoločenskú smotánku.

 

Prejdime do súčasnosti a vidíme, že titulné strany ľubovoľného printového alebo elektronického média hlavného prúdu umiestňujú na titulné strany dianie okolo umeleckej elity. Dominujú prominenti z filmovej branže – a od pádu Železnej opony po celej Európe.

 

Preprogramovanie myslenia Európanov do pomerov zglajšaltovaného „integrujúceho sa sveta“ mohlo nastúpiť po roku 1989 plnou parou vpred. Počas troch desaťročí sa rozbúrala celá hodnotová sústava európskej kresťanskej civilizácie.

 

Demontáž prebieha metódou Overtonovho okna, keď sa to, čo je spoločensky neprijateľné, posúva cez mediálne, marketingové a vzdelávacie mašinérie do polohy prijateľného, kodifikovaného a zákonne chráneného.

 

Odpor proti rozvratu tradícií, zvykov a morálnych pilierov západnej kresťanskej civilizácie pozvoľna slabne a rozoberanie zrýchľuje tempo. Zatiaľ čo európskou verejnou mienkou otriasa v ostatných mesiacoch médiami predkladaná predstava zmierovania sa s pedofíliou, vynára sa na obzore ďalšia zvrhlosť očakávajúca porozumenie, tolerovanie – a neskôr vari aj o právnu ochranu. Kanibalizmus.

 

Nič nesmie byť nemožné

 

Do mediálneho priestoru vniesol túto tabuizovanú tému, ktorá vzbudzuje u väčšiny ľudí všetkých rás, národov a kultúr, priam inštinktívny hnus a

odpor, portál týždenníka Newsweek. Menovite jeho americká edícia (U.S. Edition) publikovaním úvahy britského sociálneho psychológa Jareda Piazzu a psychológa Neila McLatchieho, oboch z Lancaster University.

 

Samotný titulok ich článku z 20. augusta nevyvoláva znepokojenie: „Cannibalism is Common in the Animal Kingdom – Here’s Why for Humans it’s the Ultimate Taboo“ („Kanibalizmus je bežný v ríši zvierat. Tu je dôvod, prečo je pre ľudstvo krajným tabu„). Autori v ňom vysvetľujú situácie, za akých dochádza k ľudožrútstvu.

 

V podstate reprodukujú súpis dôvodov, aké uvádza aj Wikipédia.

 

Výrez z článku o kanibalizme

Zdroj: Wikipédia: https://cs.wikipedia.org/wiki/Kanibalismus

 

Mráz po chrbte však človeku prechádza pri čítaní dvoch záverečných odstavcov. Zdanlivo upokojujú, že NATERAZ, „v dohľadnej dobe“ („for the foreseeable future“) netreba mať obavy pred nutnosťou prekonávať odpor voči jedeniu ľudského mäsa. Zároveň však zlovestne prinášajú argumentáciu z dielne ekologického alarmizmu o potrebe šetriť zdroje strácané vraj pri chove dobytka. Zdrojom bielkovín pre ľudstvo ohrozované hladom môže byť podľa radikálnych ochranárov aj hmyz, prípadne umelé mäso vyrábané priemyselnou kultiváciou živočíšnych bielkovín. NATERAZ („for now“) sa autori s stotožňujú s verejnou mienkou o zmysluplnosti odporu voči jedeniu ľudského mäsa, „napriek jeho biochemickej blízkosti mäsu iných cicavcov„.

 

Zdanlivé upokojovanie, že NATERAZ nemusíme prekonávať odpor voči jedeniu ľudského mäsa

Zdroj: Newsweek: https://www.newsweek.com/cannibalism-animal-kingdom-ultimate-taboo-humans-1455287?utm_source=Twitter&utm_campaign=NewsweekTwitter&utm_medium=Social

 

Citovaná úvaha dvoch britských profesorov z 20. augusta nie je prvým článkom Newsweeku v rámci nenáhlivej masmediálnej výchovy k tolerovaniu kanibalizmu. Rubrika kanibalizmus je plná článkov vyhýbajúcich sa jasnému a jednoznačnému odsudzovaniu tejto deviácie.

 

Už pred troma desaťročiami predstavil Hollywood kanibalizmus ako fenomén hodný diskusie bez predsudkov, keď postupne sfilmoval všetky práce spisovateľa Thomasa Harrisa o postave kanibala Hannibala Lectera. Najznámejší je film Mlčanie jahniat (Silence of the Lambs), ktorý získal päť Oskarov. Postave kanibala a sériového vraha Hannibala Lectera je podľa Wikipédie venovaná nasledujúca filmová a televízna tvorba:

 

  Červený drak (1986) – zde se postava jmenuje Hannibal Lecktor, hraje Brian Cox

  Mlčení jehňátek (1991) – hraje Anthony Hopkins

  Hannibal (2001) – hraje Anthony Hopkins

  Červený drak (2002) – hraje Anthony Hopkins]            

  Hannibal – Zrození (2007) – hraje Gaspard Ulliel

  Hannibal (2013) – TV seriál, hraje Mads Mikkelsen

 

Dá sa predpokladať, že posúvanie prahu prijateľného ohľadom kanibalizmu sa zintenzívni. Keď sa agenda sexuálnych menšín spári s radikálnym environmentalizmom, nenechajú výsledky v priaznivých podmienkach hojnosti investičného kapitálu na seba dlho čakať.

 

 

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.