Loby prívržencov LGBTI sa neustále stupňuje. Prezentujú sa ako znevýhodnená, častokrát dokonca utláčaná skupina obyvateľstva, vyžadujú si osobitý rešpekt i uznanie ako samostatná menšina. Majú však na to nárok?

Pojem menšina

Jednu z uznávaných definícií menšiny vytvoril americký sociológ nemeckého pôvodu Louis Wirth (1897 – 1952). Podľa neho tvorí menšinu skupina ľudí, ktorí sa vzhľadom na svoje fyzické alebo kultúrne znaky odlišujú od iných v spoločnosti, kde žijú, a to preto, aby sa k nim odlišne a nerovnako pristupovalo, a preto sami seba považujú za objekty kolektívnej diskriminácie.

Americkí antropológovia Charles Wagley (1913 – 1991) a Marvin Harris (1921 – 2001) už v roku 1958 vytvorili ešte presnejšiu definíciu menšiny, ktorá sa dodnes považuje za platnú a vyváženú: „Menšiny sú podriadené časti komplexných štátnych spoločenstiev, majú zvláštne fyzické alebo kultúrne črty, ktoré sú dominantnou časťou spoločnosti nízko hodnotené, menšiny sú jednotky vyznačujúce sa sebauvedomením, spájajú ich osobitné črty, ktoré majú ich členovia a osobitné znevýhodnenia, ktoré prinášajú tieto črty. Členstvo v menšine sa prenáša zákonom dedičnosti, ktorý spája nasledujúce generácie dokonca aj vtedy, keď chýbajú ľahko rozlíšiteľné osobitné kultúrne alebo fyzické črty. Príslušníci menšín majú tendenciu dobrovoľne alebo z nutnosti uzatvárať manželstvá v rámci skupiny.“

Z uvedeného teda jasne vyplýva, že lesby, gejovia, bisexuáli a transgendrové osoby menšinu nevytvárajú. Chodia do rovnakých škôl ako väčšina obyvateľstva, usporadúvajú pochody, na ktorých verejne prezentujú svoju sexuálnu orientáciu a ani otázka dedičnosti u nich nehrá významnú rolu, pretože pochádzajú z heterosexuálnych vzťahov.

autor: Pavol Ičo

KÚPIŤ ZEM&VEK AUGUST 2019

Zopár slov o autorovi...