Keď britská kráľovná Alžbeta II. poverila minulý týždeň novozvoleného vodcu Konzervatívnej strany Borisa Johnsona zostavením vlády, rozprúdili sa v Európe debaty, či je skutočne pripravený splniť svoje hlavné predsavzatie. Pre milióny obyvateľov Európskej únie to bol jeho záväzok ukončiť členstvo Spojeného kráľovstva v EÚ do konca októbra , či už s dohodou, alebo bez nej. Milióny obyvateľov britských ostrovov však považovali za hlavné predsavzatie tohto platinového blondína niečo iné. Chcú vedieť, či dodrží svoj sľub spred jedenástich rokov, že dlhoroční nelegálni prisťahovalci budú legalizovaní.

 

Semafor pre masy

 

V tých dobách bol čerstvým starostom Londýna (2008-2016) a potreboval si rozšíriť mocenskú základňu v obchodných kruhoch ázijských prisťahovaleckých komunít. Metropola nad Temžou sa prudko menila v aglomeráciu s paralelnými kultúrami. Popri tradičnej a dominantnej anglosaskej populácii obývali Londýn prisťahovalecké komunity zo všetkých končín sveta. Ukázalo sa,že nezvratne rozširujú svoje etnické komunity s autonómnym duchovným, spoločenským a hospodárskym životom.

 

Pred započatím éry elektronického bankovníctva, internetu a úzko previazaných databáz sa dalo existovať „načierno“, „medzi svojimi“ pomerne ľahko. Odvtedy sa životné podmienky nelegálov komplikujú, i keď rady dostávajú pokyny, aby poskytovali služby aj migrantom bez dokladov.

 

Tlak špičiek OSN a globálnych finančných kruhov na odstraňovanie prekážok pre voľný pohyb osôb v celoplanetárnom rozsahu trvá roky a neustále silnie. Boris Johnson len verbalizoval pred jedenástimi rokmi ako nový starosta Londýna požiadavku zakotvovať kozmopolitný ráz veľkomesta. V súčasnosti, s nástupom do úradu ministerského predsedu, začína plniť očakávania nadnárodnej oligarchie, že britská vláda bude uľahčovať demografické rošády na vyššej, celoštátnej úrovni.

 

Legalizovanie pobytu nelegálov možno porovnať s rozsvietením zeleného svetla na semafore. Hostiteľská krajina tak signalizuje miliónom záujemcov o sťahovanie za lepším životom, že sa môžu vybrať na cestu a preniknúť na britské územie aj bez papierov. Na symbolickom semafore síce možno práve vtedy naskočí červená, ale po čase ju znovu vystrieda uvítacia zelená.

 

 

Legalizácia pobytu nelegálov bude mať okamžitý multiplikačný účinok. Hromadné vydanie státisícov úradných dokladov o regularizácii („regularisation“ je britský úradný pojem) poskytne ich rodinným príslušníkom právny nárok na prisťahovanie do Británie v rámci zlučovania rozdelených rodín. V ich domovských krajinách to bude mať mohutný stimulačný účinok k baleniu batohov, či kufrov.

 

Dostatočné skúsenosti s takýmito následkami legalizovania pobytu nelegálov majú Spojené štáty. Upozorňuje na to portál NumbersUSA.com, ktorý už pred desiatimi rokmi zosumarizoval sedem dovtedajších vĺn amnestií do tejto tabuľky.

 

Sedem amnestií pre ilegálnych prisťahovalcov v USA v období 1986-2000

Zdroj: NumbersUSA.com: https://www.numbersusa.com/content/learn/illegal-immigration/seven-amnesties-passed-congress.html

 

Boris Johnson pred jedenástimi rokmi poukazoval na priaznivé skúsenosti Španielska s legalizovaním pobytu vtedajších miestnych nelegálov. Zabudol však vysvetliť, že to boli státisíce migrantov, ktorí prichádzali z kultúrne blízkej latinskej Ameriky za prácou. Španielsku prežívalo hospodársku konjunktúru a prilákalo aj gastarbeiterov zo strednej a východnej Európy. Rozkvet natrvalo zastavila svetová finančná kríza 2007/2008. Latinskoamerickí gastarbeiteri húfne opúšťali Španielsko. Osud im žičil. Presúvali sa domov, kde ich absorboval pracovný trh rozkvitajúcej Brazílie.

 

Korporácie namiesto eurokracie

 

Vráťme sa však do súčasnej Británie. „Ešte ako starosta Londýna sa (terajší) ministerský snažil zvyšovať si preferencie prísľubom amnestie pre nelegálnych prisťahovalcov. Teraz, keď má postavenie, aby s tým niečo urobil, dodrží slovo?“ Túto otázku na telo mu položila 25. júla v Dolnej snemovni poslankyňa Rupa Huqová. Boris Johnson v odpovedi potvrdil, že niekoľkokrát predložil vláde takýto návrh, ale vraj neuspel.

 

Svoje predstavy o naplnení svojho dávneho predsavzatia predstavil v rovnaký deň (25. júla) v prejave zdokumentovanom na webovej stránke vlády https://www.gov.uk/government/speeches/pm-statement-on-priorities-for-the-government-25-july-2019. Slová ako „amnesty“, či „regularisation“ v ňom nenájdeme. Predložil hlavné priority pre vládu, ktorú povedie a tie sa sústreďujú na vzťahy s Európskou úniou v kontexte brexitu k 31. X. 2019. Prihovára sa v ňom za radikálne prepracovanie celej koncepcie prisťahovaleckej politiky štátu. Nekonkretizuje ako, ale odvoláva sa na sľuby predchádzajúcich politikov, že zavedú bodovací systém podľa vzoru Austrálie (Australian-style points based system).

 

Británia by v takom prípade povoľovala prisťahovanie vybraných kategórií záujemcov. Hlavné slovo by pri stanovovaní kritérií nemala bruselská vítačská eurokracia, hnaná spasiteľským velikášstvom, ale nadnárodné korporácie a ich požiadavky na ľudské zdroje na britských ostrovoch.

 

Demografické preformátovanie Spojeného kráľovstva, často označované za veľkú výmenu obyvateľstva (Grand Replacement) population replacement) by sa ta síce spomalilo, ale nezastavilo.