Vybrané figúrky farebných revolúcií obsadili vedúce posty v štáte a jeho zákonodarných zboroch. Poskytli legitimitu transformačným procesom, za čo ich v médiách a učebniciach heroizovali ako ikony revolúcie a strojcov demokratických premien. Západ Európy po páde železnej opony pustil žilou naivnému východu, čím zakryl, no neodstránil hlboké štrukturálne defekty systému. Po pohltení značnej časti východného bloku a nedostatku inej poživne začal požierať sám seba. Vysávanie krajín tretieho sveta preniesol na domácu pôdu a vrhol ekonomiku Západu vo finančnej kríze 2007/2008 cez okraj priepasti. Nespadla na dno len vďaka sebaobetavému odovzdaniu svojich rezerv a zdrojov bankovým kartelom.

 
Článok pokračuje pod reklamou.

Voľný pád sa tým nezastavil, len výrazne spomalil. Ochromil aj Áziu a prinútil Čínu, aby predčasne vykročila z tieňa a zapriahla sa ako lokomotíva svetovej ekonomiky. Devastujúca vlna nezakrytého rabovania národov a štátov Západu rozhorčila mnohých Európanov a Američanov. Domáhali sa nápravy a na vlastné zdesenie zisťovali, že politický systém, v ktorom žijú, ich už po desaťročia zavádza v tom zmysle, že neslúži občanom, ale oligarchii, a čo je horšie, necháva ju postupne preberať riadenie celého spoločenského vývoja.

Po právnej stránke ostáva Západ demokratickým a kým oficiálne prejde do post-demokratickej fázy, udržiava jeho oligarchia moc v čoraz väčšej miere mimoparlamentnými cestami a netradičnými spôsobmi. Využíva pritom v domácom teréne prvky vedenia hybridnej vojny proti vonkajšiemu nepriateľovi. Vyžaduje si to kalibrovanejšie narábanie s nástrojmi ako je organizovanie nenásilných nátlakových kampaní na vládnúcu politickú moc.

Zopár slov o autorovi...