Slovenská pobočka sorosovskej Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF) udeľovala, tak ako každoročne, novinárske ceny. A tak ako každoročne, aj tentoraz len novinárom z jedného tábora. Medzi ocenenými nesmeli chýbať novinári z Denníka N, SME, či týždenníka .týždeň. Takýmito „cenami svojim“ sa vytvára okolo nich propagandistická ilúzia, že predstavujú výkvet slovenskej žurnalistiky. Posmrtne získal cenu aj (ako inak) Ján Kuciak za reportáž o talianskej mafii. Ocenenou bola tiež reportáž RTVS o unesenom vietnamskom podnikateľovi, ktorá pomohla rozpútať protismerácku hystériu alebo beseda o tom, ako treba prijímať „inakosť“, v tej istej, údajne verejnoprávnej televízii.

Tento rok propagandu okolo Novinárskej ceny 2018 doplnili krátke videoklipy, v ktorých vybraní herci (mnohí známi z tribún demonštrácií Za slušné Slovensko) ospevujú neoliberálnych novinárov ako hrdinov. Napríklad Martin Huba im ďakuje za to, že bez nich by mnohé tajné dohody ostali skryté. Že títo novinári zakrývajú iné fakty, ktoré potom musia odhaľovať alternatívne médiá (napríklad o kriminalite migrantov, o amerických falošných zámienkách na vyvolávanie vojen alebo o súvislostiach medzi rozkladom spoločnosti a aktivitami nápriklad aj spomínanej OSF), to už je zrejme v úplnom poriadku.

Po predchádzajúcom pôsobení v rôznych tituloch ekonomickej tlače som napokon prešiel do redakcie Zem a Vek. Jednak preto, že som sa dostával k čoraz viac informáciám o pravej podstate a neudržateľnosti súčasného ekonomicko-politického systému. Jednak vďaka môjmu záujmu o prírodné duchovno, alternatívy všetkého druhu a vývoj spoločnosti ako takej.