Z pohľadu genetiky a génových manipulácií existuje niekoľko kľúčových problémov. Prvý, či je metóda Crispr použiteľná na to, aby sme menili naše gény. Môžeme vybrať niektoré časti genómu, to je pravda, technicky sa to dá urobiť, ale otázka znie, či vieme príčinnú súvislosť medzi štruktúrou genomickej skladby a jednotlivými vlastnosťami alebo predispozíciami.

Zatiaľ sa pri väčšine metaštúdií ukazuje, že genetika alebo predispozície spôsobujú len od troch do siedmich percent všetkých ochorení. Ak však genetika ovplyvňuje naše zdravie len v takom malom rozsahu, vzniká otázka o oprávnenosti zásahu do genetickej štruktúry človeka, vrátane vynímania niektorých sekvencií genómu.

Druhý problém: stále výraznejšie sa ukazuje, že o genetickej štruktúre vieme relatívne málo. To, čo vieme, nie je chybné, ale zisťujeme, že je to len malá časť nesmierne zložitého mechanizmu genomickej skladby, o ktorej toho vieme minimum. Je to nielen otázka objavu i-motif, uzlín, ktoré existujú na našej DNA a spúšťajú, vypínajú enzýmy, spúšťajú, vypínajú genomické sekvencie. Pri i-motif si treba všimnúť niekoľko významných momentov.

Po prvé, architektonické umiestnenie i-motif na DNA je zakaždým odlišné, je len malá zhoda medzi ich umiestnením u jednotlivých ľudí. Znamená to jedinečnosť genetickej skladby u každého človeka. Po druhé, nevieme, čo ich spúšťa a čo ich aktivuje, prečo v určitej forme uvoľňujú enzýmy, prečo uvoľňujú zmeny genetickej štruktúry a podobne. A po tretie, aj keď sme rozlúštili 23000 sekvencií genomickej skladby, naraz badáme veľmi zvláštne javy.

…

Autor: Peter Staněk

KÚPIŤ ZEM&VEK JÚL 2019

Zopár slov o autorovi...