Žijeme epochu, v ktorej establishmenty a progresívni aktivisti – insitní novopolitici, odsudzujú a pohŕdajú odhaleniami, aké nemajú v histórii obdoby. Assange, Manning či Snowden sú štvanou zverou. Z Bieleho domu sa stala svätyňa požehnávajúca násiliu, prevratom alebo prevzatiu moci – ako uviedol svoje ambície na pravú mieru neprijatý komunistický adept a podvodmi ako brečtanom obrastený Kiska. Čosi ako slovenský Pinochet, popri ktorom najprv v tichosti vyrástli liberálne kádre, aby legalizovali svoje odhodlanie zmárniť všetko, na čom sa s partnermi z americkej ambasády jednoznačne dohodli. Škrípajúca a tradične spomalená protiváha tých, ktorí by mohli mať vplyv na rovnováhou síl v celom multilaterálnom priestore sveta, akosi z byrokratickej nepružnosti nie je akcieschopná v delikátnych otázkach protiopatrení, čo je Achillovou pätou našej epochy. V tejto chvíli sme vydaní napospas transatlantickej mediálnej mašinérii, grantovým projektom s takmer neobmedzeným prísunom finančnej podpory, ktorá bude stačiť na preformátovanie doposiaľ predstieraného partnerstva do reálnej pozície (po)slušných vazalov omieľajúcich update normalizačných blúznení o demokratizácii, perestrojkách alebo neuchopiteľný a rozprávkový korpus postavenia sa proti zlu a mantry o slušnej vlasti menom Táto krajina. Je desivé, že žijeme v republike, kde si takmer štvrtina jej občanov na poslednú chvíľu zvolila barónku z falošnej bájky o skládke. Je desivé, aké ďalekosiahle sú plány protektora, okupantov a domácich škodných kolaborantov. Je desivé, ako nekonečne ich stimulujú grantové štruktúry, fondy, nadácie a inštitúty.

…

Autor: Tibor Eliot Rostas

KÚPIŤ ZEM&VEK JÚL 2019

Zopár slov o autorovi...