Nedeľňajšia protivládna demonštrácia v Prahe na Letnej nesplnila vytýčený zámer zvýšiť tlak na premiéra Andreja Babiša, aby prestal vzdorovať a podal demisiu. Profesionálne zorganizovaná a štedro financovaná protibabišovská kampaň naráža v českom ministerskom predsedovi na človeka, ktorý nie je ustráchanou babou, ale ostrieľaným veľkopodnikateľom, schopným a ochotným prekonávať prekážky a podstupovať riziká. Bez týchto vôľových vlastností by nevybudoval také rozsiahle podnikateľské agro-chemické impérium, akým je skupina Agrofert.

Komu je Babiš tŕňom v oku

Rodený Bratislavčan zdedil podnikateľského ducha po otcovi, s ktorým prežil v detstve niekoľko rokov v západnej Európe. Tak ako obaja jeho rodičia, vyštudoval Vysokú školu ekonomickú, zamestnal sa v podniku zahraničného obchodu a zastupoval obchodné záujmy Československa v cudzine. Zhodou okolnosti v severoafrickej marockej cudzine, takže vie, o čom hovorí, keď nehorí nadšením v debatách s kolegami v Bruseli o prisťahovalectve nekvalifikovaných más z cudzorodého afro-arabského prostredia.

64-ročný naturalizovaný Čech je dolárovým miliardárom s manažérskym prístupom k riadeniu tak Agrofertu v biznise, ako i Českej republiky v politike. Dokáže bez okolkov ohnúť chrbát, ale sa aj vzpriamiť, pritvrdiť a odolávať, keď usúdi, že je to potrebné. Nemá mentalitu ľahko manipulovateľného diletanta, ani bezduchého politického aparátčika. Je oligarchom schopným točiť peniaze a pritom zveľaďovať svoje firmy ako stavebné kamene vhodné na výstavbu podnikateľskej pyramídy. Jeho Agrofert prosperuje, majstrovsky využíva dotačné zdroje EÚ a expanduje ako česká firma aj na západoeurópske trhy. Je dosť veľká, zdravá a rafinovaná, aby ako-tak chránila svoj domáci český terén.

Francúzsky a nemecký agrobiznis sa zlostia a ich lobisti sa obracajú na mimovládny sektor so žiadosťami o pomoc. Aj v Bruseli si uvedomujú, že samostatne konajúci český premiér je rušivým prvkom. Od šéfov vlád sa vyžaduje tupá úslužnosť provinčných pritakávačov, a nie nápaditosť, či švejkovanie. Niet divu, že eurokracia očakáva od českých mimovládok „nápravu situácie“.

V Prahe majú na svojhlavého Slováka zozbierané stohy kompromitujúcich materiálov a hoci ich vyťahujú, nafukujú a škandalózne medializujú, na prešibaného miliardára nestačia. Udržiava si náklonnosť voličov, vydáva sa za obeť skorumpovaného systému a vystupuje na pôde EÚ ako tribún národno-štátnych záujmov.

Dobre vychádza s bruselskými hospodárskymi kruhmi starej školy, s priemyselníkmi ako on sám, no nenachádza spoločný jazyk s predstaviteľmi ekologického radikalizmu. Český premiér okrem toho neustále popudzuje fundamentalistov kultúrneho ultraliberalizmu, keď im sarkasticky vysvetľuje márnosť rýchlokvasenej prevýchovy Stredoeurópanov na multi-kulti pan-Európanov.

Blok, čo sa musí rozbiť

Práve v tejto kultúrno-hodnotovej sfére sa Česi, Slováci, Poliaci a Maďari natoľko mentálne odlišujú od Západoeurópanov a Škandinávcov, že vytvárajú prirodzený spojenecký blok vzdoru a odporu. Najvypuklejšie sa prejavuje v otázkach otvárania Európy masovému presídľovaniu z Afriky a Ázie. K Vyšehradskej štvorke gravituje v tomto ohľade i Rakúsko, Slovinsko, Chorvátsko a Taliansko.

Národne-konzervatívne hnutie v Strednej Európe natoľko narúša program demografickej a civilizačnej prestavby Európy, že globálna plutokracia dáva pokyn k protiútoku.

Požadovaná „náprava žiadúcim smerom“ prebieha po oboch hlavných líniách protiofenzívy. Stredoeurópsky blok sa rozbíja zvonka i zvnútra.

Zvonka rozsievaním nesvárov pri debatách a hlasovaniach na medzinárodných fórach. Najnovšie minulý týždeň na schôdzke Európskej rady v Bruseli, keď premiéri Poľska, Česka a napokon i Maďarska (ale nie Slovenska) zablokovali zámer dramaticky skresať emisia CO2 a dosiahnuť do roku 2050 stav uhlíkovej neutrality. Andrej Babiš namietal proti takémuto drastickému kroku medzitým široko medializovaným výrokom „Proč bychom měli rozhodovat 31 let předčasně o tom, co se stane v roce 2050?“

Menovaný stredoeurópsky trojblok si tak poštval proti sebe aj nadnárodnú finančnú oligarchiu, čo chce profitovať za nastoľovania ekologickej totality prostredníctvom krajne reštriktívneho programu OSN známeho pod názvom Agendy 2030.

Nedeľňajšia mohutná protivládna demonštrácia v Prahe na Letnej si nestanovila za cieľ okamžité zvrhnutie vlády. Nechce riskovať vypísanie predčasných volieb a prípadné posilnenie Babišovo hnutia ANO. Namiesto toho sa slniečkárske celebrity, ako napríklad bývalý minister pre ľudské práva a národnostné menšiny Michael Kocáb, nechávajú počuť, že by postačil tzv. slovenský scenár. To by znamenalo, že by premiér odstúpil, vláda by „zůstala na stejném půdorysu, ale objevil by se nějaký Pellegrini.“

Moc v rukách ulice?

Hlavný protagonista aktuálneho „českého majdanu“ Mikuláš Minář z hnutia Milion chvilek v pondelok tiež konštatoval, že mu ide o výmenu osoby predsedu vlády, hoci aj za niekoho z hnutia ANO, a nie nutne o jej pád vlády ako celku. „Pokud bude tato podmínka splněna, tak budeme nadále monitorovat, co dělá hnutí ANO i Andrej Babiš, ale nebude tak velké naštvání lidí a minimálně formálně bude vše v pořádku“, priblížil v rozhovore pre denník Právo. Zároveň pasoval svoje hnutie, ktoré vraj nechce premeniť na politickú stranu, za akéhosi vrchného inšpektora čistoty demokracie.

Znamenalo by to, že v Českej republiky by sa ticho zaviedol neoficiálny dohľad jednej alebo viacerých mimovládok nad výkonnou zložkou moci. Vláde by diktovala ulica a parlament by by ostal pri takejto svojskej forme priamej demokracie iba formálnym dekórom. Nie sú to prázdne hypotézy. Ďalšia masová nátlaková demonštrácie je už ohlásená na 16. november, deň pred 30. výročím „Nežnej revolúcie“.

Zopár slov o autorovi...