Keď vypukol 15. apríla v podvečer požiar v priestoroch strechy Chrámu Matky Božej v Paríži, ostala domáca, európska i svetová verejnosť priklincovaná pred televíznymi obrazovkami. I vo vzdialených kútoch sveta s úzkosťou sledovali živé reportáže z metropoly nad Seinou. Mohli tak vidieť v ultravysokom rozlíšení obetavú borbu požiarnikov s ničivými plameňmi. Vydýchli si až nadránom stredoeurópskeho času po správe o uhasení požiaru.

Záber plameňov požierajúcich vežu Sanktusník
Zdroj: Wikipedia: https://en.wikipedia.org/wiki/Notre-Dame_de_Paris_fire#/media/File:NotreDame20190415QuaideMontebello_(cropped).jpg

Veľké dary ako pasca

Pohľad na Chrám Matky Božej v to ráno vyháňal slzy do očí. Zo dňa na deň prišiel o strechu celej lode, o niektoré stredoveké vitráže, no predovšetkým o vežu, a to nie hocakú. Slovenskojazyčná Wikipédia charakterizuje zrútený Sanktusník v troch vetách takto: „Sanktusník je malá a štíhla vežička nad presbytériom kostola na hrebeni strechy hlavnej kostolnej lode so zvonom, na ňom sa zvoní pri speve Sanctus a pri pozdvihovaní. Vyskytuje sa od 13. storočia, dnes sa však už používa len zriedka a na novších kostoloch nebýva. Konštrukčne môže byť súčasťou krovu alebo ako murovaná konštrukcia.„

Katedrála Notre-Dame pred požiarom (vľavo) a po požiari (vpravo)
Zdroj: Wikipédia: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/0/0b/Notre_Dame-before-the-fire-and-after-the-fire-2019.jpg

Prvé reakcie Parížanov, Francúzov, Európanov, veriacich i neveriacich, kresťanov i nekresťanov a ľudí dobrej vôle na všetkých svetadieloch sa niesli v znamení odhodlania pomôcť krajine galského kohúta opraviť škody a zrenovovať tento duchovný a kultúrny skvost do pôvodnej podoby.

Takáto okamžitá a prirodzená odozva, naplnená sympatiami a solidaritou, bola typická pre naprostú väčšinu domácej i zahraničnej verejnosti, prinajmenšom v krajinách kresťanského sveta. Podľa prieskumov Pew Research Center sa za kresťanov v súčasnosti (rok 2015) považuje 2,38 miliardy obyvateľov planéty. Napriek globálnemu vzostupu islamu tvoria naďalej najväčšiu náboženskú skupinu na svete.

Naskrze odlišná ozvena sa však zaznela z uzučkého okruhu onoho symptomatického jedného promile najmajetnejších z najmajetnejších, ktorý hltavo preberá do vlastníctva čoraz väčší podiel z bohatstva vyprodukovaného na Modrej planéte.

Ťažké poškodenie Chrámu Matky Božej v Paríži využili ako príležitosť na ponúknutie ťažkých miliónov na opravu katedrály výmenou za vstup do tzv. investorského partnerstva so štátom. Keby vláda prikývla, získali by možnosť nakláňať prípravu renovačných prác určitým smerom. Rozhodne nie takým, aby zrenovovaná katedrála Notre Dame, čo je modernejšie (a hlavne menej katolícke) pomenovanie Chrámu Matky Božej, utužovala kresťanskú duchovnosť národa.

Už deň po uhasení požiaru sa médiá hlavného prúdu predháňali v dolárovom a eurovom vyčísľovaní súm sľubovaných francúzskymi a zahraničnými darcami. Parížska starostka Anne Hidalgová (rodená Španielka s dvojitým občianstvom) sľúbila 50 miliónov eur. To bolo za verejný sektor v hornej desiatke zoznamu všetko. V poslovenčenej podobe na Wikipédii vyzeral dvanásť hodín po začiatku požiaru takto:

Zoznam prisľúbených darov na obnovu katedrály.
Zdroj: Wikipédia: https://sk.wikipedia.org/wiki/Po%C5%BEiar_katedr%C3%A1ly_Notre-Dame_v_Par%C3%AD%C5%BEi#cite_note-33

Ako vidno, dominoval v ňom veľkokapitál a miliardári. Kontrolný podiel v nasľubovanej čiastke, ktorá čoskoro pokorila miliardu eur, by mal nadnárodný oligarchiát. V partnerstve so štátom a v kmotrovstve s prezidentom Emmanuelom Macronom chystali vtlačiť renovačnému projektu sekularizačný a multikulturalizačný charakter. Notorický globalista E. Macron, ktorý zastupuje v Elyzejskom paláci finančnú plutokraciu, sa nechal počuť, že „na obnovu poškodených a zničených častí chrámu budú povolaní „tí najtalentovanejší“ experti a pamiatkari.“ Pod najtalentovanejšími pretláčajú sponzori takých uchádzačov o verejné zákazky, čo prízvukujú odduchovnelý progres, nekonvenčnosť, netradičnosť, nezaťaženosť prežitkami, inovatívnosť a podobné atribúty svetoobčianskeho univerzalizmu.

Zákonodarcovia do nej nespadli

Bežných Francúzov rozhorčilo mediálne masírovanie v prospech návrhov na obnovu strechy a veže do takej podoby, aby chrámový komplex vizuálne odrážal – povedané frázami globalistického glajchšaltungu – rôznorodosť súčasného Francúzska.

V krajine, ktorá si do ústavy zakotvila heslo „Liberté, Egalité, Fraternité“, však o veciach verejných rozhodujú, pokiaľ sa len dá, zvolení zástupcovia občanov. Priamu reprezentácia veľkokapitálu v zákonodarných orgánoch na spôsob Singapuru alebo Hongkongu si Francúzi zatiaľ nezaviedli.

Slúži preto ku cti členom oboch komôr parlamentu, že v Národnom zhromaždení a následne 27. mája v Senáte odobrili zákon, že Naša Dáma, t.j. katedrála Notre Dame, musí byť obnovená do pôvodnej podoby.

Lobisti neuspeli a nádejní financmajstri premeny katedrály na akési multi-kulti centrum so sklenenou strechou a ktovie či nie aj minaretom sa zháčili. Sľubovaný veľtok peňazí do renovačných fondov takmer vyschol. Zurčí ale aspoň ako potôčik, a to predovšetkým vďaka drobným darcom z domova a zahraničia. Miliardári soptia a lapajú po dychu.

Omša v prilbách

Medzitým život beží ďalej. Dva mesiace po uhasení požiaru sa konala v sobotu 15. júna v improvizovaných priestoroch Chrámu Matky Božej prvá bohoslužba. Riziko zrútenia poničenej klenby prinútilo organizátorov obmedziť celkový počet účastníkov na tri desiatky. Obrad prebiehal v nepoškodenej bočnej kaplnke zasvätenej Panne Márii. I tak si musel celebrujúci arcibiskup Michel Aupetit a všetci ostatní prítomní nasadiť na hlavu bezpečnostné stavbárske prilby.

Priebeh svätej omše odvysielala katolícka televízna stanica KTO. Videozáznam z nej vystavila na svojej YouTube stránke https://www.youtube.com/watch?v=1GR_NqXFNdA

Svätá omša v improvizovaných podmienkach. Deravá strecha a riziko zrútenia klenby si vyžadovalo nasadiť stavbárske helmy.
Zdroj: Youtube katolíckej TV stanice KTV: https://www.youtube.com/watch?v=1GR_NqXFNdA

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.