Na posvätných miestach a horách v Číne sú bežné kaligrafické nápisy na skalách a skalných monumentoch. Najstaršia kniha bola vytvorená zviazanými bambusovými pruhmi popísanými vertikálne kaligrafiou. Kaligrafia je ozdobné písmo, kresba, ktorej cieľom je vytvorenie čo najkrajšieho rukopisu. V minulosti sa používala pri ručnom prepisovaní kníh, dnes okrajovo na zdobenie pozvánok a na oznámeniach, stále sa hojne vyskytuje v arabskom svete a predovšetkým v Ázii. Tam patrila k najvýznamnejším druhom umenia.

Čínska kaligrafia sa rozvíjala 6000 rokov, patrí k najstarším umeniam a stále má svoje mystické čaro aj v súčasnom svete plnom stresu, hluku a nervozity. Jej pôvod sa odvodzuje od Knihy premien a 64 hexagramov a mnohí ju prirovnávajú k tancu s mečom. Osobitne čínskou kaligrafiou sa nazýva smer, ktorým sa vytvárajú a píšu čínske znaky, najstarší systém písma používaného nepretržite až dodnes. Staroveké znaky sa stali predlohou pre ideografické písmo. Podľa Revue História 2012 č. 1-2 je v súčasnej čínštine 20000 znakov. Spolu aj s historickými znakmi, ktoré sa už nepoužívajú, ich existuje okolo 60000. Predchodcami čínskeho písma boli znaky vyryté na korytnačích pancieroch, kostiach a na bronzových nádobách. Úradník Žltého cisára Cchang-ťie (asi 2650 p. n. l.) vytvoril pozorovaním prírody jeden variant písma, existovalo ich však viac. V roku 750 p. n. l. hlavný vládny historik Čou zostavil 15 kaligrafických učebníc Š’Čou Pchien. Cisár Čchin Š-chuang-ti v roku 221 p. n. l. zjednotil Čínu, normalizoval písmo a jeho premiér Li S’ vytvoril úradné písmo Malý Čuan, používané ako pečatné.

Autor : Vladimír Líška

Zopár slov o autorovi...