Mainstreamové médiá niekoľko dní živili konšpiráciu, že sa ruská Štátna duma chystá prijať zákon, ospravedlňujúci okupáciu Československa sovietskymi vojskami v roku 1968 a priznávajúci účastníkom okupácie štatút vojnových veteránov.
Včera však bublina spľasla. Návrh uznať vojakom zapojeným do okupácie Československa v roku 1968 štatút vojnového veterána je individuálnou iniciatívou jedného opozičného poslanca Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie. Šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka o tom ubezpečil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na včerajšom rokovaní v Petrohrade.
Lavrov potvrdil, že oficiálna pozícia Ruska tak, ako bola sformulovaná v Zmluve medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou o priateľských vzťahoch a spolupráci z roku 1993, je naďalej platná. Už v preambule tejto zmluvy sa píše: “…odsudzujúc antihumánnu podstatu totality, želajúc si definitívne skoncovať s totalitnou minulosťou, ktorá sa prejavila aj v pošliapaní zásad medzinárodného práva v roku 1968 a ďalšom neospravedlniteľnom zotrvaní sovietskych vojsk na československom území.”
Ako upozornil vo svojom FB statuse poslanec Ľuboš Blaha, toto nie je jedniný hoax, ktorí liberálne médiá v poslednom čase šíria v rámci hybridnej ideologickej vojny. „Liberálne média klamali o tom, že Robert Fico je v Izraeli na liečení. Nasledovala výsmešná kampaň, ako Fica lieči Soros a podobne. Ukázalo sa, že táto informácia je hoax. Liberálne média sa za toto klamstvo neospravedlnili,“ píše Blaha.
Ďalej okrem iného spomína: „Ďalší hoax sa týkal Severnej Kórey. Vraj tam popravili diplomata, čo neúspešne rokoval s Trumpom. Účelom bolo utvrdzovať dojem, že Kim je šialenec a v KĽDR panuje taký brutálny teror, že vás zastrelia aj za operatívny diplomatický neúspech… Keďže liberálne média chybne spájajú KĽDR s komunizmom (v skutočnosti je vládnuca ideológia čučche skôr krajne pravicová, nacionalistická a armádna), takýmito hoaxami si pomáhajú pri šírení primitívneho antikomunizmu.“
Ak teda neoliberáli označujú za šíriteľov konšpirácií nezávislé médiá ako Zem&Vek alebo Hlavné správy, mali by sa pozrieť aj do vlastných radov a na to, aké nezmysly dokážu zverejňovať im blízke médiá ako Denník N, či Sme. Pritom tieto médiá majú, na rozdiel od alternatívy, oveľa viac financií a silnejšie personálne obsadenie, aby si mohli informácie dôslednejšie overovať. To by však vedenia týchto redakcií museli mať úprimný záujem šíriť čo najobjektívnejšiu pravdu, nie propagandu, podporujúcu záujmy ich chlebodarcov.
Zdroje: SITA, Ľuboš Blaha