Nástrojmi americkej zahraničnej politiky nie sú len otvorené vojenské intervencie, ale aj stála a dlhodobá prítomnosť armády mimo územia Spojených štátov. Americké vojenské základne na začiatku vznikali akosi prirodzene. V porazenom Nemecku a Japonsku boli súčasťou okupačnej správy. V Nemecku mali bdieť nad úspešným procesom takzvanej denacifikácie, teda prevýchovy Nemcov po páde Tretej ríše. Veľmi podobnú úlohu mali aj v Japonsku. USA mali zásadný vplyv na vypracovanie novej povojnovej ústavy Japonska a svojím spôsobom dodnes ovplyvňujú charakter japonského politického systému. Podobne po vyhlásení prímeria v kórejskej vojne boli vojenským garantom dodržiavania prímeria. Samozrejme, diktátorský charakter režimov, ktoré v Kórei vládli v podstate až do konca 80. rokov, ich nijako nevyrušoval.
V atmosfére studenej vojny sa tolerovalo všeličo, podstatné bolo, aby sféry vplyvu ostali zachované. Masívny nárast vojenskej prítomnosti Spojených štátov vo svete je práve následok politiky zadržiavania a súperenia o sféry vplyvu. Dnes majú v celom svete približne 800 vojenských základní, ktoré stoja amerických daňových poplatníkov približne sto miliárd dolárov ročne. Ak si uvedomíme, že vojenský rozpočet Pentagónu je približne 600 miliárd dolárov, je to poriadna suma. Vojenskou prítomnosťou vo svete sa americká administratíva pokúša dosiahnuť viacero cieľov, od nepokryte vojenských až po symbolicky politické.
…
Autor: Roman Michelko