Ôsmeho mája oslávi 93. narodeniny, v kolene má voperovaný umelý kĺb a srdečnú činnosť mu reguluje kardiostimulátor. To najdôležitejšie – jasnozrivú myseľ – mu však nepomáha poháňať žiaden prístroj. Neúnavne verejne vystupuje, prednáša a v živých televíznych debatách prekonáva diskusných partnerov svojou pohotovosťou a dôvtipom o dve, tri aj štyri generácie mladších. Rodený Londýnčan a vysokoškolsky vzdelaný prírodovedec David Attenborough je po 65 rokoch pôsobenia v britskej verejnoprávnej televízii British Broadcasting Corporation pravdepodobne najznámejším tvorcom a moderátorom dokumentárnych filmov o prírode na svete. Dokáže pútavo vysvetľovať najnovšie vedecké poznatky jazykom zrozumiteľným širokej verejnosti všetkých vekových skupín. To je nadanie, ktoré dostal od Boha a v priebehu svojej dlhej kariéry aj účinne využíval. Otázne je, či aj k plnej spokojnosti Stvoriteľa, pred ktorým bude musieť skôr či neskôr skladať účty.

Súdiac podľa jeho prejavov a televíznych diskusií s prominentmi tohto sveta navonok nič neľutuje a užíva si svetskej slávy. Už jeho meno vytlačené v oficiálnej podobe budí primeraný rešpekt: na rozdiel od svojich stredoeurópskych kolegov si pred ním, ani za ním nepíše akademické tituly. I s titulmi, ktoré si uvádza, vyzerá impresívne: sir David Frederick Attenborough OM CH CVO CBE FRS FLS FZS FSA FRSGS. Hrdí sa tým, že je nositeľom Radu za zásluhy (OM), Radu spoločníkov cti (CH), rytierskeho Radu kráľovnej Viktórie (CVO), Radu britského impéria (CBE), čestného člena Kráľovskej spoločnosti (FRS), Londýnskej zoologickej spoločnosti (FZS), člena učenej spoločnosti Society of Antiquaries of London (FSA) a Škótskej kráľovskej zemepisnej spoločnosti (FRSGS). Výpočet týchto pôct, titulov, vyznamenaní a členstiev mu prinajmenej v postimperiálnom anglosaskom svete dodáva punc dôstojnosti a dôveryhodnosti. Pred niekoľkými dekádami do neho patrila štvrtina obyvateľstva planéty a stále ešte zďaleka nezanikol. Záujmové skupiny, ktoré na sklonku 2. svetovej vojny po mladom Davidovi siahli, mu vybudovali prestíž, o ktorú by sa už doživotne mal opierať.

Nesmieme zabúdať na to, že spoločenské, kultúrno-hodnotové a civilizačné trendy sa pripravujú na desaťročia dopredu. Len tak sa môžu vzdelanostne, mediálne a výchovne vštepovať dvom-trom po sebe idúcim mladým generáciám, aby spoľahlivo zapustili korene a vytvorili želateľný civilizačný normál. Pre druhú, tretiu a nasledujúce dekády 21. storočia to znamená integrovaný globálny civilizačný ekosystém s prioritami, ktoré sir David charakterizoval týmto výrokom:

Znamená to, že dnes pomaly už 93-ročného charizmatického deduška pred mnohými desaťročiami vytypovali, vyškolili a vzdelávali pre jeho budúcu rolu uznávaného propagátora ekologicko-ochranárskej ideológie? Nepochybne. A k tomu organicky zmiešanej s programovými zámermi kultúrneho ultraliberalizmu, ktorý už takmer 90 rokov postupne demontuje tradičné grécko-rímske a kresťanské hodnoty západnej civilizácie.

Absolutizovanie ochrany prírody sa stalo stratégiou na zvrhnutie ľudstva z vrcholu pyramídy všetkého tvorstva na Zemi a zavedenie už citovaného diktátu kontrolovať ľudskú populáciu v prospech okolitej prírody. Sir David a celá environmentálna indoktrinačná populárno-vedecká mašinéria pritom vynecháva zo svojich sloganov kľúčový prvok. Je ním privatizovanie prírody a všetkých zdrojov matky Zeme do vlastníctva úzkej vrstvičky plutokratov. Tí omdlievajú od hrôzy pri pomyslení, že by aj široké masy mali a mohli užívať plody svojej práce a hospodárskeho rastu. Nadnárodný kapitál sa preľakol okamžite po skončení prvej, a ešte viac druhej svetovej vojny následkov povojnovej výstavby. Sprevádzal ju totiž vzostup postavenia strednej triedy vďaka sociálne koncipovanému systému prerozdeľovania vytvoreného bohatstva v prospech všetkých spoločenských vrstiev, nielen finančnej oligarchie. Tá odpovedala protiofenzívou neoliberalizmu v hospodárskej sfére a kultúrneho ultraliberalizmu v spoločenskej aréne. Stojí za námahu všimnúť si na webovej stránke Rímskeho klubu www.clubofrome.org, ako zamerané publikácie vydáva. Už v tej prvej z roku 1972 nástojil na tzv. limits to growth, čiže limitovaní rastu. Ani v tej tohtoročnej neprestáva urgovať za udržateľnosť v intenciách „slniečkarskej“ Agendy 2030. Tú sa zaviazali dodržiavať bezmála všetky členské štáty OSN, čo viaceré neskôr oľutovali.

Deväťdesiatdvaročný David Attenborough len nedávno prezradil, akú taktiku volí pri environmentálnom indoktrinovaní svojich televíznych divákov. Objasnil to pod tlakom výčitiek ochranárskych extrémistov na svoju adresu, že vo svojej novej televíznej prírodovednej sérii Dynastie o rodových líniách niektorých zvieracích druhov nebubnuje dosť hlasno na poplach pred údajnými hrozbami ich vyhubenia. Sir David im vysvetlil, že namiesto šírenia paniky vštepuje verejnosti náklonnosť a lásku k filmovaným živočíchom, aby sa v divákoch rozhorela túžba a potreba podporiť opatrenia na ochranu ohrozovaných druhov a ich ekosystému. Presne podľa citovaného modelu prejsť od kontroly ekosystému v prospech človeka na kontrolu ľudskej populácie v prospech životného prostredia.

Hoci sa ekologickým radikálom javí táto jeho celoživotná profesionálna metóda trpezlivého varenia žaby príliš pomalá, nadnárodný kapitál je s jeho metodikou neskrývane spokojný. Koncom januára sa sir David dostavil na Svetové hospodárske fórum do Davosu a v široko mediálne pokrývanom živom prenose tam spolu s korunným princom Williamom prízvukoval potrebu zintenzívniť boj proti klimatickým zmenám.