Vždy, keď sa blížia oslavy víťazstva nad fašizmom, liberáli sa snažia hádzať špinu na Rusov a na Sovietsky zväz. Nechcú priznať, že nás oslobodili ruskí komunisti, a tak kydajú na Stalina, vraj to bol on, kto začal druhú svetovú vojnu spolu s Hitlerom a dokola zneužívajú Pakt Ribbentrop-Molotov z augusta 1939. Len aby si mohli kopnúť do Ruska. Klasická liberálna propaganda, z ktorej sa každému historikovi musí dvíhať žalúdok. Tak si teda povedzme, aký bol historický kontext pred druhou svetovou vojnou.

HISTORICKÝ KONTEXT – ZÁPAD DAL STALINOVI KOŠOM

Nacistické Nemecko neuveriteľne zbrojilo a vojna sa blížila. Najväčším nepriateľom nacistov boli „židoboľševici“ zo ZSSR. Stalin vedel, že Nemecko sa ho chystá napadnúť. Hľadal spojencov na Západe: rokovania s Francúzmi či Britmi však stroskotali na nezáujme západných mocností. Tie totiž nenávideli sovietsky komunizmus viac ako nemecký nacizmus.

Nezabúdajme, že v tom čase britské konzervatívne noviny Daily Mail oslavovali Hitlera, Churchill považoval Mussoliniho za svoj vzor a pravica na Západe za svoj hlavný terč považovala Sovietsky zväz. Stalin dostal od Západu košom. A najhoršia opcia bola ostať izolovaný a sám čeliť útoku Hitlera.

PREČÍTAJTE SI ROBERTA SERVICEHO

Budem citovať britského historika Roberta Serviceho, ktorý je známy svojimi antikomunistickými knihami, v ktorých Stalina vykresľuje ako vraždiace monštrum. U tohto profesora z Oxfordu nikto nemôže nájsť ani náznak sympatií k Stalinovi, k ZSSR či ku komunizmu.

STALIN POTREBOVAL TIME-OUT NA PRÍPRAVU ČERVENEJ ARMÁDY

O auguste 1939 píše: „V tom čase mala sovietska zahraničná politika iba dve možnosti: dohodu s Hitlerom či dohodu s Francúzskom a Spojeným kráľovstvom. Mier s Hitlerom by dal Stalinovi oddychový čas na to, aby posilnil sovietske vojsko.“ 

ZÁPAD ZRADIL

A pozor, Service zdôrazňuje, že Západ nebol alternatívou: „Naopak, nebolo vôbec jasné, či majú Francúzi a Briti seriózny záujem uzatvoriť dohodu. Fakt, že Briti poslali iba nižšieho úradníka z rezortu zahraničia, aby viedol rokovania v Moskve v lete 1939, bol pre Kremeľ hlboko odradzujúci.“

Takže len pre poriadok: Stalin bol do dohody s Hitlerom dotlačený postojom západných mocností. Bol to on, kto chcel vytvoriť antifašistickú alianciu a boli to oni, kto zradil.

STALIN RÁTAL S TÝM, ŽE ZÁPADNÝ FRONT HITLERA ZDRŽÍ

Ako Service pokračuje: „Stalin, obávajúc sa nebezpečnej izolácie, bol presvedčený, že dohoda s Nemeckom je jediná možnosť na stole… Neveril, že by táto dohoda zabezpečila Sovietskemu zväzu mier. Vedel, že Hitler je mocný potenciálny nepriateľ… Ale Stalin nemohol vedieť, že Hitler tak rýchlo rozbije francúzsku armádu po tom, čo porazí Poľsko. Rovnako, ako väčšina vtedajších komentátorov, aj sovietski lídri predpokladali, že Tretia ríša sa dostane na západnom fronte do ťažkostí, ktoré umožnia ZSSR pokračovať v príprave na vojnu namiesto toho, aby Sovieti museli viesť vojnu s Wehrmachtom sami.“ 

Čiže Stalin potreboval dohodu s Hitlerom iba na oddialenie vojny – na to, aby sa mohol na vojnu s Hitlerom vojensky pripraviť. Žiadna zrada, žiadne spojenectvo s Nemcami. Taktický ťah. Jediný možný.

MAJSTROVSKÝ MANÉVER ZSSR

Ako zároveň Service pripomína: „ZSSR a Japonsko ostávali vo vojne na Ďalekom východe“. Stalin si nemohol dovoliť bojovať na dvoch frontoch. Jeho jedinou šancou bolo oddialiť vojnu s Nemeckom. Pakt Ribbentrop-Molotov bol teda podľa Servica realistický Stalinov manéver, ktorý v skutočnosti zachránil ZSSR pred okamžitým vpádom Nemecka a pomohol vybudovať Červenú armádu, ktorá neskôr Hitlera porazila.

STALIN VEDEL, ČO ROBÍ

Profesor Service vysvetľuje, že Stalin od Nemecka v prvých mesiacoch vojny vďaka paktu preberal nemecké vojenské technológie a nakupoval nemecké zbrane. Vďaka tomu modernizoval svoju armádu. Taká bola dohoda. Medzitým Stalin mobilizoval Červenú armádu. Ako pri jednom zo svojich prejavov k vojakom povedal: „Vojna s Nemeckom je neodvratiteľná.“ Rusi vedeli, že Nemci zaútočia. Ale čakali, že to urobia na začiatku leta, pretože v opačnom prípade sa nemali ako vyhnúť ruskej zime, ktorá bola pre nich zničujúca. Preto bol Stalin taký prekvapený, keď Hitler zaútočil 22.júna 1941. Od Hitlera to bolo iracionálne. A Nemcov to nakoniec stálo víťazstvo, pretože Rusi odolali do zimy. Dnes sa vytvára mýtus, že Stalin považoval Hitlera dobre-že-nie za kamaráta a nečakal, že ho napadne – je to jeden kolosálny nezmysel. Stalin vedel, že Hitler zaútočí a dobre sa na to pripravoval.

SOVIETI SI NEDELILI KORISŤ, ALE BUDOVALI OBRANNÚ LÍNIU

Dokonca aj tajná klauzula z Paktu Ribbentrop-Molotov o „sférach vplyvu“, v ktorej si Nemecko a ZSSR rozdelili Poľsko, bola výsledkom vojenského kalkulu. Ako Service upozorňuje, Stalin chcel pre ZSSR „zabezpečiť kompaktné obranné územie“.

Keď sa pozeráme na Stalinove rozhodnutia z roku 1939 z ahistorickej perspektívy, tak nám z toho môžu vyjsť len liberálne nezmysly o spojenectve dvoch totalitných mocností – Nemecka a ZSSR. Ale keď sa zamyslíme nad reálnym historickým kontextom, tak vidíme, že všetko je inak.

LEN IDIOT MÔŽE RUSOM NIEČO VYČÍTAŤ

Stalin urobil neľahké taktické rozhodnutia, vďaka ktorým neskôr vyhral vojnu. Nenávidel nacistov a vedel, že ho napadnú. Nepodcenil súpera. A zohral majstrovskú partiu.

Len idiot mu môže vyčítať, že sa nenechal rozdrviť nacistami v čase, keď ešte na vojnu nebol pripravený.

Len idiot mu môže vyčítať, že zradil – v skutočnosti zradili Briti a Francúzi, ktorí chceli nechať ZSSR napospas nemeckej agresii.

Len idiot môže hovoriť o spojenectve fašistov a komunistov – Pakt Ribbentrop-Molotov bola predohra k porážke fašizmu.

NENECHAJME SI OD LIBERÁLOV PREPISOVAŤ DEJINY

Bol to od ZSSR šikovný geopolitický ťah, vďaka ktorému Sovieti o pár rokov neskôr zachránili Európu pred nacistickým Nemeckom.

Ľudia, nenechajme liberálov prepisovať dejiny. Za slobodu vďačíme Sovietskemu zväzu. Červenej armáde. Ruským komunistom. Šírte pravdu, šírte vďaku.

Rusko nás nezradilo. Zradil Západ.

A my musíme ďakovať Červenej armáde nielen za odvahu, ale aj za múdrosť. Vďaka tomu dnes žijeme v slobode. Taká je historická pravda.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].