„Écrasez l’infâme!“ Zničte nehanebnicu! S týmto zúrivým pokrikom, ktorý prvýkrát použil Voltaire, sa luza podnecovaná lóžovými bratmi z jakobínskeho klubu vrhla počas Francúzskej revolúcie na všetko cirkevné: na kostoly, cirkevný majetok, kláštory, kňazstvo i veriacich, aby ubila na smrť cirkev a všetkých jej členov.

Hoci chystaný protikresťanský svetový štát bude mať bezpochyby všetky mocenské prostriedky na vedenie doposiaľ nevídaného boja proti Kristovej cirkvi, slobodomurárstvo to storočia skúšalo pozvoľnou metódou na jej vnútorné rozloženie. Plazivá autodeštrukcia nepriateľa je najpohodlnejšou a najúčinnejšou metódou v porovnaní s nepeknou, viditeľnou a až príliš mnoho mučeníkov plodiacou násilnou akciou, ktorú je navyše nutné neustále maskovať a ospravedlňovať.

Do tajov zasvätený sionista Lenin hovoril o užitočných idiotoch, ktorí pracujú pre revolúciu bez toho, aby o tom tušili. Sám vedel, že jeho vlastní režiséri sú skvelí v umení nechcene a nevedome nechať pracovať ostatných pre svoje záujmy. Privolať užitočných idiotov do práce na vlastnej skaze, prirodzene, vyžaduje dávku cieleného ideologického podvracania a prepašovania zradcov do kľúčových pozícií. Pomocou nasadených agentov a bubnovou paľbou jemne dávkovanej manipulácie más všetkých (vrátane cirkevných) informačných prostriedkov sa nakoniec podarilo veľkú časť veriacich (hierarchie, teológov, rehoľníkov, duchovných správcov) pretvoriť na samovražedný tím na chystanú diktatúru humanity (ako ju nazýva Johannes Rothkranz) a jednotné náboženstvo sveta. Taký je obraz, ktorý sa ponúka ohromenému pozorovateľovi šesťdesiat rokov po Druhom vatikánskom koncile (DVK), ktorým si cestu do teológie i vedomia veriacich našla ekumenická ideológia.

Optimistickým gaudium et spes začína hlavný z textov a ústredná snaha DVK o zmenu režimu. Samotné prehlásenia v dokumentoch Vatikánu však ešte nestačia na to, aby dosiahli zmenu zmýšľania, ako o ňu usiluje skrytá vrchnosť. Personálna infiltrácia, starostlivo dávkovaná indoktrinácia kléru či laikov, desaťročia energicky vykonávaná lóžami, a koncilom pretrhnuté hrádze konečne začali niesť nezanedbateľné ovocie. Veľmajster Veľkého Orientu Francúzska Jacques Mitterand v prejave 3. 9. 1962 odhalil svojim bratom pravdu už pred koncilom: „Úplne opačne ako my slobodomurári, katolíci v mene ekumenizmu nezostanú verní svojej minulosti. Nevyznajú sa. Skôr vynaložia všetky sily, aby svoju vieru urobili spoločensky prijateľnou novotami, ktoré poprú celú tradíciu.“

Podrobné skúmanie a porovnanie koncilových a predkoncilových spisov by vynieslo na svetlo veľmi dôležité súvislosti, v zásade však stačí preukázať ideovo historickú, obsahovú príbuznosť, či dokonca identitu ústredných teologických myšlienok dneška s lóžovou ideológiou. Koncilové texty, vedľa nepochybne katolíckych odsekov, obsahujú aj značný počet takých, ktoré možno hodnotiť ako inšpirované slobodomurárstvom. Zodpovedajú duchu gnostického teilhardizmu a (neo)modernizmu, ktorý bol významne posilnený a formálne inkorporovaný do cirkvi. Spolu s ním plnia strany teologických publikácií, stĺpce cirkevných novín a vysielací čas kresťanského rozhlasu agnosticizmus, humanistický panteizmus, náboženský indiferentizmus a synkretizmus (už vôbec nehľadiac na ekumenizmus, ktorý stratil záujem o pravdu).

Otcovia koncilu by iste urobili lepšie, keby si vzali k srdcu seriózne prorocké slová Roberta H. Bensona, líčiaceho úvahy posledného pápeža, ktorý sa vyrovnáva s prenasledovaním Antikrista, v knihe Pán sveta: „Muselo to zájsť tak ďaleko. Kresťanstvo z Európy zmizlo ako posledný lúč slnka, ktoré zachádza za tmavú horu. Večný Rím ležal v troskách, na východe i na západe na Boží trón posadili človeka, preukazovali mu božské pocty. To bol ten pokrok sveta, keď sa najväčšej vážnosti tešila sociológia, ale bez božského učenia.“ Text sa stotožňuje so slovami Svätého Písma, ktoré hovorí o poslednom pápežovi ako o skutočnom katolíkovi, ktorého prenasledujú. Preto nemôže ísť o toho súčasného, na ktorého bezbožný mainstream skladá ódy.

Súhrnne možno konštatovať, že to, čo požadovali plány bratov v zástere, Protokolov a ďalších prejavov, DVK vyžaduje jasne a otvorene. Storočia trvajúce podmývanie katolíckej cirkvi v zásade dosiahlo cieľ. Petrova loď začala

manéver, pri ktorom len málo námorníkov a pasažierov vôbec postrehlo zmenu, ale či už o tom vedia, alebo nie, plavia sa priamo do oprát svetovej ríše protivníka.