“Ak sa po vražde Jána Kuciaka v slovenských médiách hovorilo, že útok na novinára je útokom na celú demokraciu, čím je potom zatknutie Juliana Assangea?,” pýta sa organizácia. Assangeovi hrozí, že bude vydaný do USA a odsúdený na vysoký trest, lebo zverejňoval utajované dokumenty.

V textoch sa napríklad píše o bývalom generálnom prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi, že sa na veľvyslanectve USA tváril ako oddaný štátny zamestnanec, ktorý najlepšie, ako vie, vykonáva svoju funkciu  napriek nekompetentným zásahom politikov. “Ale Trnkov pokus obmedziť nezávislosť špeciálneho prokurátora, jeho nevysvetliteľné výroky týkajúce sa zákonnosti toho, čo sa javí ako zjavne nezákonná a skorumpovaná dohoda o výstavbe skládky uprostred mesta a jeho spojenie s pochybným podnikateľom Mariánom Kočnerom, ktorý má väzby na prípad Hedvigy Malinovej aj na škandál okolo Pezinskej skládky, nastoľujú otázky o jeho nezávislosti a úsudku”.

V súvislosti s kauzou útoku na Hedvigu Malinovú z roku 2006 dokumenty spomínajú, že jej právneho zástupcu Romana Kvasnicu oslovil v júli 2008 Kočner, “podnikateľ, ktorý je všeobecne považovaný za biznismena so stykmi s podsvetím a je blízky generálnemu prokurátorovi Trnkovi. Kočner údajne povedal, že ak Malinová verejne prizná, že klamala, jej prípad bude zmetený zo stola. Kočner povedal Kvasnicovi, že minister Kaliňák a premiér Fico sú v pasci, pretože verejne oznámili, že útok na Malinovú sa nestal a že sa z tohto prípadu nemôžu vymaniť bez toho, aby Malinová priznala vinu. Kvasnica odmietol ponuku Kočnera, ktorá sa potom zmenila na oficiálnu žiadosť generálnej prokuratúry, aby sa Malinová podrobila skúške na detektore lži,” píše sa v dokumentoch.

Politizácia súdnictva sa v textoch spomína v súvislosti s bývalým šéfom rezortu spravodlivosti a Najvyššieho súdu Štefanom Harabinom. “Vzostup Štefana Harabina z ministra spravodlivosti na predsedu Najvyššieho súdu SR, zneužívanie disciplinárnych konaní proti sudcom a výmena kompetentných, nezávisle zmýšľajúcich sudcov za ‘politické prostitútky’ má znepokojujúci dopad na manažment a rozhodnutia vychádzajúce zo slovenských súdov,” konštatuje dokument. Zodpovedanie sa slovenských súdov verejnosti je vraj problematické pre slabú vymožiteľnosť prístupu k súdnym rozhodnutiam. “Súdy často zamietajú žiadosti verejnosti o detailoch jednotlivých rozhodnutí a dôvodom je vraj, že len zúčastnené strany majú právo na túto informáciu,” uvádza dokument. Spomína aj petíciu z roku 2009 proti „atmosfére strachu“ v súdnictve, ktorú podpísalo viac ako 100 sudcov. “Výsledky Harabinovho zmocnenia sa súdnictva sú stále jasnejšie: netransparentnejšie a autoritárske súdnictvo založené na už bez tak netransparentnej a autoritárskej báze,” konštatuje dokument.

WikiLeaks od roku 2006 zverejnili 10 miliónov dokumentov.

SITA, red

http://www.wikileaks-slovensko.org/