Nakoniec skládku presunuli z Pezinka do Senca a okolitých dedín. Čaputová si odniesla americkú cenu, ktorú prirovnáva k Nobelovej. Je štrnástou držiteľkou tohto ocenenia, ktorá sa po jej získaní stala vysokopostaveným štátnym funkcionárom. Akoby komisia, ktorá ju udeľuje, vedela rozpoz­nať budúcich politických lídrov v krajinách, kde „demokracia bojuje so zlom“. Ďalší laureáti boli z Kolumbie, Egypta, Mjanmarska, Ruska, Ghany, Haiti, Malajzie, Palau a podobne.

Čaputová, aby lepšie dokreslila, proti akému zlu bojovala, povedala: „V pozadí stáli záujmy už vtedy mocného SMERu, ale aj Mariána Kočnera.“ Zaujímavé však je, že Marián Kočner v prípade skládky nikdy oficiálne nefiguroval. Zato jeho brat Ivan nakrútil spolu s Čaputovou jej volebný spot. V roku 2011 bol šéfom publicistiky v RTVS, teda v čase, keď sa riešila aj kauza pezinskej skládky. V Čaputovej spote vystupuje nenápadne len ako obyvateľ Vištuku, ktorý ju ako právničku Via Iuris oslovil, aby pomohla spraviť z jeho obce príjemnejšie miesto na život.

Zuzana Čaputová podporuje registrované partnerstvá a adopcie detí homosexuálmi. V rámci predvolebnej kampane na svojej stránke uvádza: „Mám rodinné zázemie a prácu, ktorá ma napĺňa.“ Než sa stala prezidentkou, stihla vystriedať dve manželstvá. Najprv to bolo manželstvo s Ladislavom Briestenským, bratom Marcely Laiferovej. Briestenský bol jej partner z mimovládnych organizácií na začiatku jej sorosovskej cesty. Od roku 1977 bol úspešným podnikovým právnikom Západoslovenských tehelní Pezinok. Neskôr plnil program Sorosovej Otvorenej spoločnosti na Slovensku. Pôsobil aj v PDCS, ktorá patrí Dušanovi Ondruškovi, otcovi mimovládneho sektora na Slovensku. Pre Open Society Foundation napísala Zuzana spolu s Briestenským príručku Občan a jeho možnosti. V roku 2018 sa rozviedla s druhým manželom Ivanom Čaputom. Nežili pod jednou strechou dva roky. V súčasnosti hľadá oporu v pezinskom fotografovi Petrovi Konečnom.

http://bit.ly/kupit-online-zemavek-maj-2019