Pochod žien v New Yorku, január 2017 |
Vyšetrovatelia pritom pri výkone svojich povinností postupovali veľmi pozorne, nikoho nešetrili a mnohých ľudí obvinili pre rôzne porušenia zákona (až 37 deliktov), od krivej prísahy až po daňové delikty. Štátne orgány sledovali každý krok ľudí okolo D. Trumpa a tí za akékoľvek svoje chyby platili vysokú cenu. M. Flynn priznal vinu v otázke krivej prísahy, keď klamal o legálnom stretnutí s ruským veľvyslancom, M. Cohen klamal o legálnom projekte s nehnuteľnosťami v Moskve, G. Papadopoulos uviedol nepravdivé údaje o legálnych kontaktoch s Rusmi. Ich delikty však v žiadnom prípade nepotvrdzovali obvinenie voči prezidentovi D. Trumpovi v kauze Russia-gate…
Po roku 2016 zostali mnohé médiá a analytici víťazstvom D. Trumpa maximálne zaskočení. Počas volebnej kampane totiž vyjadrovali presvedčenie, že D. Trump nemôže vo volebnom boji zvíťaziť a snažili sa zaradiť ho na okraj volebného spektra. Keďže však napriek negatívnym predpovediam zvíťazil a dostal sa k moci v súlade s volebnými pravidlami, bolo potrebné nájsť niečo, čo by omyly politických analytikov a podporu D. Trumpa u amerických občanov ospravedlnilo. Takýmto vysvetlením sa stala téza o ruskom zasahovaní do volieb. Zvlášť mainstreamovým médiám veľmi vyhovovalo vysvetlenie o „čiernej ruke“ Moskvy, pretože mohli tvrdiť, že informácie, ktoré šírili pred voľbami, boli pravdivé, ale zlý diktátor z Kremľa im svojou dezinformačnou kampaňou znemožnil sprostredkovať pravdu americkým občanom.
Určité skupiny vo Washingtone zasa privítali kauzu Russia-gate ako vhodný nástroj na ovplyvňovanie Trumpovej politiky. Jednou z hlavných vecí, ktorých sa obávali po nástupe nového prezidenta, bola zmena v politike voči Rusku. D. Trump totiž v predvolebnej kampani sľuboval, že sa pokúsi zlepšiť vzťahy s Ruskom a vyjadril presvedčenie, že sa mu podarí dohodnúť sa priamo s V. Putinom. Je možné, že D. Trump neplánoval tieto sľuby dodržať, ale práve kauza Russia-gate ovplyvnila jeho správanie v rozhodujúcich situáciách, týkajúcich sa vzťahov s Ruskom. Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie nechcel D. Trump robiť s Moskvou kompromisy a namiesto toho presvedčoval americkú verejnosť, že vie byť voči Rusku tvrdý. Aj preto sa vzťahy s Ruskom dnes stali ešte horšími, než boli za prezidenta B. Obamu.
Keby sa neúspech Russia-gate dostavil niekedy v minulosti, znamenal by pre mainstreamové médiá vážny problém a hlbokú krízu. V súčasnosti však informácia, že novinári klamú a manipulujú, nikoho príliš neprekvapuje. Cieľom médií dnes nie je hľadať pravdu, ale konštruovať fikciu dobra a zla, ktorá vyvoláva spontánne emócie ľudí a umožní využiť ich v boji s politickými protivníkmi. Dnes nie je potrebné analyzovať situáciu ani poznať fakty, stačí stáť na strane „slušnosti“ a prispieť svojou trochou v boji za ten „správny názor“. Práve internet a sociálne siete sa pritom veľmi dobre hodia na potvrdzovanie takto zažitých presvedčení voličov.
Aj kvôli uvedenej funkcii internetu jednou z hlavných tém po kauze Russia-gate zostane otázka, nakoľko je možné prostredníctvom kampaní na internete zmeniť názory voličov. Vyšetrovanie by sa však do budúcnosti malo viesť nielen o tom, či niekto ovplyvnil voľby v USA, ale aj o tom, či USA a ich spojenci ovplyvňujú volebnú súťaž v iných krajinách. Podozrenia existujú nielen voči štátnym orgánom USA, ale aj voči internetovým firmám so sídlom v USA. A práve táto kontrola tzv. nových médií zo strany amerických firiem vyvoláva otázniky o zásahoch do volebných procesov v krajinách, kde sa USA usilujú presadzovať svoje záujmy. To je však už nie je kauza Russia-gate, ale USA-gate.
(Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 13 – 14/2019)