Slovenská opozícia stála od začiatku roka pred dilemou — umožniť trojnásobnému premiérovi plynulý a dôstojný odchod z politiky, alebo ho udržať v politike a zároveň na poste lídra najsilnejšej strany? Na tohtotýždňovej tlačovke Fico od svojho zámeru prejsť z politiky na ústavný súd upustil.

Ficovu budúcnosť, ako aj situáciu vo vnútri Smeru pre Sputnik analyzuje politológ Roman Michelko.

Ústavný súd je paralyzovaný

Opakovaná voľba kandidátov na ústavných sudcov v parlamente nebola úspešná. Koaličný Most-Híd sa zľakol spoločného postupu s Kotlebovcami, ktorý bol výsledkom kuloárnych dohôd a na poslednú chvíľu vycúval z tajného hlasovania o budúcich sudcoch. Verejnú voľbu následne poznačili obštrukcie poslancov Smeru a SNS.

Ešte pred tým však vystúpil na tlačovej besede samotný Fico, ktorý stiahol kandidatúru na ústavného sudcu a zároveň pohrozil Mostu vážnymi dôsledkami na fungovanie koalície v prípade hlasovania s opozíciou. Roman Michelko však upriamuje pozornosť ešte na ďalšie dva momenty. „Druhým bolo vyhlásenie, že prezident nemá morálne právo vymenovať ústavných sudcov, najmä pre jeho početné kauzy, akými boli podvody s pozemkami či krátenie daní. Tretím bolo naznačenie možnosti predĺženia funkčného obdobia sudcom, ktorým končil mandát," hovorí politológ a dodáva: „Za istých okolností by totiž bolo možné predĺžiť sudcom vo funkcii ich mandát (analógia z NKÚ, kde v ústave je tiež definované obdobie predsedu a podpredsedu, ale jednoduchým — nie ústavným vykonávacím zákonom sa ustanovilo, že pokiaľ nie je zvolený nový, tak starý presluhuje), ale vzhľadom k tomu, že mandát im už vypršal, tak táto možnosť je už pasé. Nemožno totiž niekoho retroaktívne ustanoviť do funkcie s predĺženým mandátom."

Deviatim z trinástich ústavných sudcov skončil pred niekoľkými dňami mandát a Ústavný súd tak zostal bez možnosti prijímať kľúčové rozhodnutia, nakoľko k tomu je potrebná nadpolovičná väčšina celkového počtu sudcov, teda sedem.

V prípade, že by parlament umožnil Kiskovi vybrať aspoň troch nových sudcov, Ústavný súd by teoreticky bol funkčný. Michelko však upozorňuje, že boj o súd je dnes už medzi Ficom a Kiskom mimoriadne osobný. „Predpokladám, že Fico nebude mať záujem na tom, aby Kiska mohol vybrať hoci len troch nových sudcov a sfunkčnil tak Ústavný súd," hovorí politológ, no zároveň dodáva, že kompromis v tajnej voľbe nie je úplne nereálny. V nej by poslanci mohli zvoliť šesť kandidátov a umožnili Kiskovi vybrať troch.

Právnik Ivan Trimaj niekoľkokrát upozornil, že prezident Kiska by teoreticky mohol vybrať za sudcov aj viac kandidátov, nielen polovicu z predloženého počtu. Michelko to však považuje za hrubý rozpor s ústavou.

Pred Ficovým vyhlásením, že sa nebude uchádzať o post ústavného sudcu ani v novej voľbe sa špekulovalo, že by to Fico mohol skúsiť opäť — v prípade, že by za prezidenta bol zvolený kandidát, ktorý by nemal problém Fica vymenovať. Teda Maroš Šefčovič. „Mám to z kuloárnych zdrojov — nateraz to vyzerá, že Fico je znechutený, ľutuje, že do toho išiel," hovorí Michelko, no dodáva: „Fico vyhlásil, že o 12 rokov, to možno skúsi. Nepriamo teda povedal, že by mal záujem. Nateraz však tento boj vzdal. Za daných okolnosti sa tak rozhodol pravdepodobne preto, aby netoxikoval kampaň Šefčoviča. Fico dnes totiž strašným spôsobom polarizuje. Napriek tomu by som však úplne nevylučoval ani tú možnosť, že aktuálne rozhodnutie prehodnotí v prípade Šefčovičovho úspechu."

Dohoda s Kiskom padla

Podľa politológa myšlienky odchodu na Ústavný súd nie je nová: „Všetci si pamätáme obed troch ústavných činiteľov v januári 2018, keď bolo dohodnuté, že Fico pôjde na ústavný súd. Len prišli známe udalosti a všetko je inak." Vlna protestov, ktorú spôsobila vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice spôsobila turbulencie, ako v politike, tak aj v samotnom Smere.

Umožniť Ficovi pokojne odísť z politiky navyše do ďalšej významnej funkcie si Kiska nemôže dovoliť. Bola by to pre jeho ďalšiu politickú kariéru ťažká rana, hoci je otázne či on sám má predstavu ako (a či vôbec) bude v politike pôsobiť po skončení prezidentského mandátu.

A aké sú Ficove motivácie odísť z politiky? Michelko upozorňuje, že Fico je v politike od roku 1992, teda 27 rokov. „Je už vyhorený, extrémne polarizuje a vo svojich 54 rokoch hľadá nejakú exitovú stratégiu," hovorí politológ a dodáva, že trikrát už chcel z politiky odísť. „Prvýkrát v roku 1999, keď chcel kandidovať na generálneho prokurátora, ale nemal požadovaný vek a SDĽka nebola ochotná presadiť zmenu zákona. Potom v čase Radičovej vlády, keď končil mandát Dobroslava Trnku na poste generálneho prokurátora. Ale vtedy ho nepustili. A tretíkrát, keď kandidoval na prezidenta."
Fico zostáva na čele Smeru, aj keď nechce

Michelko pre Sputnik hovorí, že ani v prípade, ktorý nastal — teda, že Ficovi odchod z politiky opäť nevyšiel — výraznejšie turbulencie nenastanú. „Zostane predsedom najsilnejšej vládnej strany, v roku 2020 pôjde ako líder do volieb a bude ďalej pokračovať v politike. V podstate neúspech na ústavnom súde ho zásadne nepoškodí, akurát ho opozícia a prezident ďalej donútia zostať v politike a neumožnia mu exitovú stratégiu, ktorú má už dávnejšie. Čiže môže len získať, nemôže stratiť," hovorí politológ.

„Čo sa týka preferencií, tak na rozdiel od HZDS, Smer má šancu prežiť odchod svojho zakladateľa. Keď sa pozrieme na preferencie Pellegriniho a Fica, tak sú v rámci voličov Smeru viac-menej na jednej úrovni. Ale Pellegrini má vyššiu akceptáciu voličov iných strán a neporovnateľne vyšší koaličný potenciál," hodnotí Michelko a dodáva, že Fico síce na seba viaže istú časť voličov, no na druhej strane začína už byť záťažou — polarizuje spoločnosť a má nízky koaličný potenciál.

Personálne zmeny v Smere nasvedčujú o začínajúcich pnutiach vo vnútri strany. Smer je rozdelený na dve skupiny — vládnu skupinu vedenú Pellegrinim, v ktorej sú aj Peter Kažimír, Peter Žiga a Martin Glvač a stranícku vedenú Ficom. Okrem predsedu sú v straníckej skupine aj Viktor Stromček, Erik Tomáš či Robert Kaliňák. Posledný menovaný však odchádza aj z postu poslanca. „Odchodom Kaliňáka Fico prichádza o silného spojenca. Ten pravdepodobne odchádza definitívne z politiky a na najbližšom sneme pravdepodobne nebude ani kandidovať na podpredsedu," hovorí Michelko.

Pellegriniho skupinka má v rukách vládnu moc, a tým pádom aj možnosti uspokojovať sponzorov. Na druhej strane stranícke opraty stále pevne drží Fico. Napriek tomuto stavu je však podľa Michelka nepravdepodobné, že by v Smere začal otvorený zápas o moc. „Pellegrini nebude mať guráž ísť do priameho stretu s Ficom a ani Fico nemá chuť zlikvidovať Pellegriniho, lebo by to bola sebadeštrukcia. Toto platí do roku 2020. Potom je to ťažko povedať. Ak by sa Fico dostal na ústavný súd, tak by sa tým vyriešilo mnoho problémov a nastalo by priateľské prevzatie moci. Strana by do ďalších volieb išla konsolidovaná, ale ani v opačnom prípade nepôjde do volieb s konfliktmi. Po voľbách to ale už bude otvorenejšie," tvrdí Michelko.

Podľa jeho mienky je možné, že Smer pôjde nasledujúcich voľbách do opozície, čo by Ficovi mohlo, paradoxne, pomôcť: „Fico je v opozícii veľmi silný. Vie dobre a účinne kritizovať pravicové vlády. Nepredpokladám, že by sa Smer udržal vo vláde ďalších 12 rokov. Navyše, ak vezmem do úvahy nostalgický aspekt, tak je to reálne. Napríklad pri Vladimírovi Mečiarovi začal po približne ôsmich rokoch od jeho odchodu istý druh nostalgie. Preto si viem v prípade Smeru a Roberta Fica predstaviť niečo podobné."