Narodil sa na deň bláznov 1978 v Detve, vyrastal v Hriňovej. Vyštudoval históriu na Trnavskej univerzite. Po škole začal písať v denníku SME, potom v týždenníku Trend a založil internetový magazín Mono. Stal sa tak ďalším amatérom v médiách, ktorý chcel byť sudcom a katom: „Novinári boli a sú prví, ktorí aj vo vašom mene volajú po potrestaní krívd.“

Nakoniec pochopil, že médiá majú informovať, a nie suplovať orgány činné v trestnom konaní. „Pri mnohých témach som cítil bezmocnosť, že hoci niečo napíšem, málokedy sa niečo zmení. Aj keď sa podarí odvolať ministra, je to len výmena figúrok. Štrukturálne sa nemení nič. Niekedy mi chýbalo nielen veci komentovať alebo odhaľovať, ale aj pomôcť tomu, že sa zmenia,“ priznáva svoju zaujatosť Pavel Sibyla a vysvetľuje, prečo odišiel z týždenníka Trend. Kúpila ho finančná skupina Penta, rovnako aj denník SME, v ktorom mal Sibyla postavenie tzv. VIP blogera, a tak aj tam prestal písať svoje stĺpčeky.

V roku 2010 získal slovenskú novinársku cenu European Year Journalist Award za článok o posielaní cigánskych detí do špeciálnych škôl. A v roku 2014 novinársku cenu Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti. Z tlače odišiel do neziskovej organizácie LEAF, ktorá sa venovala školstvu. Ešte skôr vo svojich článkoch brojil proti ministrovi tohto rezortu Dušanovi Čaplovičovi. Sedel aj v správnej rade Transparency International Slovensko.

Potom bol osem mesiacov poradcom prezidenta Andreja Kisku pre vnútornú politiku. Z tejto funkcie odišiel v roku 2015. „Prišiel som na to, že nie som povahou úradník. Robil som málo kreatívnej a analytickej práce na to, aby som mal pocit naplnenia a užitočnosti,“ tvrdí. Využívanie vládneho špeciálu prezidentom Kiskom na súkromné účely nepovažoval za zneužívanie: „Ide o prezidenta Slovenskej republiky, je to funkcia, ktorá si vyžaduje extrémne zaťaženie. Používanie lietadla na cestovanie aj za rodinou mi nepripadá ako niečo neprimerané k hlave štátu. Keby to robil štátny tajomník, pochyboval by som. Pri prezidentovi, ktorý odvádza takúto skvelú robotu, mi pripadá malicherné riešiť to.“ Keby ho však rovnako využíval premiér Robert Fico, mal by k tomu iný meter. „Úplne by mi to sedelo k jeho hodinkám,“ povedal Sibyla a mal na mysli Ficove drahé hodinky, ktoré by si podľa neho nemohol dovoliť kúpiť z deklarovaných príjmov.

Sibyla tvrdí, že aj politici sú len ľudia a majú aj svoje menej pekné stránky, čo tí, ktorí ich slepo zbožňujú, nechcú pochopiť. Kiskove daňové podvody by jednoducho odpustil. „Pochybil som, mrzí ma to – oľutoval prezident svoje konanie a zbožštelej predstave verejnosti o jeho osobe vrátil ľudský rozmer. Podľa Martina M. Šimečku tak uznal existenciu mravného zákona, ktorý stojí nad ním a platí pre všetkých rovnako,“ vraví Sibyla. Šimečka je editor Denníka N, ktorý vyhlásil: „Soros je pre mňa človek, ktorý nám pomohol poraziť Mečiara.“ Na rozdiel od Kisku nazýva Sibyla expremiéra Fica stelesnením zla.

Viac ako to, že Kiska sa dopustil daňových podvodov, ho trápi, že niekto z úradníkov mal svedomie a Kiskove daňové priznania zverejnil. „Súdy každým rokom dajú policajtom, SIS, finančnej správe a armádnym tajným súhlas na poldruha tisíca odposluchov. Nejeden človek, ktorý v týchto zložkách pracoval, vám potvrdí, že s takto získanými informáciami sa čulo obchoduje. Neunikajú. Účelovo sa získavajú a obchoduje sa s nimi,“ tvrdí Sibyla.

Od Kisku prešiel do nadácie Zastavme korupciu a nasledujúce tri roky stál na jej čele.

Nadácia patrí podnikateľovi Michalovi Bláhovi (ten bol zástupcom študentského hnutia v československom federálnom parlamente tesne pred rozdelením republiky) a spolumajiteľovi firmy Eset Miroslavovi Trnkovi, ktorý je aj jedným z akcionárov Denníka N.