Bola to najvýznamnejšia chvíľa rusko-americkej spolupráce. Písal sa rok 1862. Americká občianska vojna zúrila naplno. Boje v tomto a v predchádzajúcom roku boli nerozhodné. Preto sa Severania obávali, že Veľká Británia alebo Francúzsko vstúpia do vojny a zohrajú v nej rozhodujúcu úlohu. Briti a Francúzi sa totiž otvorene postavili na stranu južanských štátov, ktoré sa odtrhli a nemienili zrušiť otroctvo. Pritom prezident Abraham Lincoln z Republikánskej strany ho chcel odstrániť na celom území Spojených štátov.

Armáda južnej Konfederácie v tom čase disponovala silnou námornou flotilou, ktorú jej predala Veľká Británia. Na rozdiel od nej Sever nemal bojové lode, ktoré by boli schopné ochrániť dôležité prístavy. „A vtedy sa do bojov s konkrétnou pomocou Lincolnovi zapojila vláda ruského imperátora Alexandra II.,“ tvrdí doktor historických vied Alexander Kubyškin, profesor Fakulty medzinárodných

vzťahov na Katedre amerických štúdií Petrohradskej štátnej univerzity. Rusko vyslalo na pomoc americkým Severanom dve eskadróny – jednu do San Francisca a druhú do New Yorku. Ruské lode mali viac ako 170 kanónov, čo predstavovalo serióznu vojenskú silu. „Ruské eskadróny svojím umiestnením fakticky zabezpečili brehy pacifické aj atlantické, čím zabránili britskej flotile, aby podnikla útoky na krajiny Severu,“ hovorí profesor Kubyškin. Ruské lode prišli v októbri 1863 a pobudli v Amerike asi tri mesiace. Predchádzajúci ruský veľvyslanec vo Washingtone Alexander Bodisko tam strávil 17 rokov, oženil sa s Američankou, mal s ňou päť detí, zomrel v Spojených štátoch a bol v nich aj pochovaný. Ako diplomat sa tešil veľkej popularite a aj prítomnosť ruských námorníkov vnímali ľudia pozitívne. Rusi nemuseli ani bojovať, stačila ich prítomnosť. Jediný incident mohol spôsobiť konfederačný krížnik Shenandoah, ktorý sa valil na San Francisco. Ale keď zbadal ruské lode, radšej ušiel. Americká tlač jasala: „Boh žehnaj Rusku!“

Hrdinstvo Rusov sa prejavilo pri inej príležitosti, keď 23. októbra 1863 vypukol obrovský požiar v San Franciscu a hrozilo, že zhorí celé mesto. Americkí hasiči nedokázali

uhasiť požiar aj preto, lebo sa im pokazilo

niekoľko dôležitých ručných čerpadiel na vodu. Vtedy im prišlo na pomoc 400 ruských námorníkov na člnoch, ktorí so sebou zobrali protipožiarnu výbavu zo svojich lodí. Vďaka spoločnému úsiliu požiar lokalizovali, a potom aj uhasili. V tomto boji so živlom zahynuli šiesti ruskí námorníci; medzi nimi aj admirál Andrej Popov, ktorý velil ruskej pacifickej eskadróne, vytvorenej zo štyroch korviet: Bogatýr, Kalevala, Rinda a Nový a z dvoch obchodných lodí Abrek a Gajdamak. Hrdinských námorníkov pochovali na vojenskom cintoríne na ostrove Mare Island, kam každoročne prichádzajú miestni obyvatelia, aby im vzdali poctu. „O tejto udalosti sa učia aj deti v školách, aj keď nie detailne,“ spomína Kubyškin.

Ruské impérium sa tak zaradilo po boku USA proti Veľkej Británii a Francúzsku, teda proti politike a štátom, ktoré podporovali existenciu otrokárskej spoločnosti. A práve v roku 1863 sa odohrala jedna z najväčších a najkrvavejších bitiek americkej občianskej vojny – bitka pri Gettysburgu v Pensylvánii. V tomto malom a inak bezvýznamnom mestečku so 7000 obyvateľmi na území Severanov sa nachádzal sklad topánok a Južania

ho chceli zhabať ako vojnovú korisť. No narazili tam na prieskumné jednotky Severu a potýčka prerástla do krvavej delostreleckej bitky, v ktorej padlo viac ako 20 000 vojakov, väčšinou konfederačných. Južanský generál Robert Lee sa po troch dňoch bojov stiahol. Vtedy prišlo k obratu vo vojne. Severania odvtedy už len útočili na južné štáty, aby ich nakoniec v roku 1865 prinútili kapitulovať.

„Ruské vojnové lode svojou prítomnosťou prekazili britské pokusy o zásobovanie južanských vojsk. Rusi tak ak nie zachránili, aspoň významne podporili federálnu americkú vládu v kľúčovej chvíli, čo otvorene priznal aj prezident USA Abraham Lincoln,“ tvrdí Kubyškin. A to bol aj koniec rozprávkovej spolupráce medzi Ruskom a USA.

http://bit.ly/kupit-online-zemavek-februar-2019