Nedávno sme oslávili 60-te výročie EÚ
Ale v roku 1957 vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo. Založilo ho 7 krajín a Nemecko sa volalo Nemecká spolková republika, bola výrazne menšia. V roku 1988 vznikol Delorsov výbor, ktorý mal preskúmať možnosti ekonomickej a monetárnej úniea pripraviť program na jej realizáciu. Aj politici by sa mali držať faktov.
Maastrichtská zmluva o EÚ bola vynegociovaná v decembri 1991. A, žiaľ, negociátori nám ponúkli 5 kritérií, ktoré mali slúžiť na to, či sa krajina stane členom EÚ. Ide o úbohé kritériá. Tie nehovorili o tom, že Grécko sa zadlží a, že ľudia bojovali štrajkami dva roky a nakoniec im EÚ finančne pomohla. Nehovorili o tom, že Katalánci sú v Španielsku nespokojní a búrili sa, čo sme videli v TV až nakoniec ich predseda vlády ušiel do Belgicka. Nehovorili o tom, že Th. Sarazin napísal dielo Nemecko pácha sebevraždu, kde píše, že reprodukčný koeficient Nemecka je 0,7 a že v Nemecku klesla pôrodnosť z 1,3 miliónov ročne na 650 tisíc v roku 2009. Matteo Salvíni, vicepremiér vlády Talinaska nazval E. Macrona, prezidenta Francie príšerným prezidentom. Nečakali sme, že v Paríži budú mať problémy so žltými vestami a to začalo ešte pred Vianocami roku 2018. Pokračujú aj v tomto roku a majú veľmi dobre premyslené a logické, hlavne ekonomické požiadavky rozdelené do 4 skupín, s dôrazom na nízke mzdy. Pritom sa EÚ pýši ukazovateľom HDP, hrubý domáci produkt. Ale ekonomická veda hovorí, že ekonómia je veda, ktorá rieši problém čo vyrábať (tanky, maslo), ako vyrábať(orať koňmi, orať traktorom) a pre koho vyrábať (pre chudobných, pre bohatých). O tom nám číslo HDP nehovorí. Ekonómia má aj pojem hrubý národný príjem, a ten sa v prvom členení delí na príjem domácností, príjem podnikov a príjem vlády. Avšak u nás štatistika neposkytuje údaje aké vysoké boli hodnoty príjmov týchto 3 kategórií. V amerických makroekonómiách sa dozvieme, že Scott Sulivan, rešpektovaný finančný riaditeľ WorldCom mal ročný plat 700 000 USD a bonus 10 miliónov USD! Asi za poctivú prácu a preto WorldCom skrachoval a na ulicu sa dostalo 17 000 ľudí. My nevieme, aké platy majú predstavitelia Penty, J&T, COOP, či KON-RAD.
Slovenskí ekonómovia však majú s tvorbou ekonomickej teórie a politiky veľké skúsenosti. Totiž po roku 1960, keď sa riešili ekonomické problémy vzťahov Slovákov a Čechov nenúkali kritériá; predstavili si a teoreticky rozpracovali ako má fungovať ekonomický systém dvoch rovnoprávnych národov. A to je vedecky veľmi náročný problém. V. Pavlenda vo svojom viac ako 400 stranovom diele Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR z roku 1966 píše: „No vedec musí mať vždy pocit, že vykonal všetko, aby realizoval svoju osobnú zodpovednosť za vec, za dielo prospešné celej spoločnosti“. Preto je pochopiteľné, že naši ekonómovia mali celkom konkrétne požiadavkyna fungovanie ekonomického systému EÚ. Zvlášť si dovolím podčiarknuť ešte toto zásadné tvrdenie V. Pavlendu: „ Národnopolitickým problémom spoločenského vývoja v našich podmienkach, v danom prípade najmä ekonomického vývoja, treba venovať sústavnú pozornosť, vedecky skúmať aj tieto stránky, využívať poznatky spoločenských vied, na nich a na overených praktických skúsenostiach budovať opatrenia v danej oblasti, bez zbytočného vzájomného podozrievania, tezaurovania akoby vybraných problémov, o ktorých sa nemá diskutovať, ktoré sa nemajú verejnosti sprístupniť, bez tabuizovanianiektorých stránok problematiky, teda bez všetkého, čo bráni poznávať a formulovať objektívnu pravdu“ Ako vnímať z tohto pohľadu rokovanie E. Macrona a A. Merkelovej s fotkou až intímneho charakteru, ktorú uverejnilo naše SME. Nečítal som konkrétne problémy, ktoré riešili.
V spomenutom diele V. Pavlendu je časť II. Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania. Tam sa odvoláva na originálne riešenia slovenských ekonómov, ktoré vyústili do konkrétnych mier stupňa ekonomického rozvoja oblasti, regiónu, okresu. Opustili sme HDP (národný dôchodok), pretože ceny znižujú hodnovernosť a výpovednú hodnotu ukazovateľa. Čo povie občanovi údaj, že HDP na obyvateľa je 700 tisíc euro. Bežne vidíme, v materiáloch Lídla, či Kauflandu, že cena produktu X je od zajtra o 70% nižšia. Naše miery sa opierali o fyzické ukazovatele, napr. Závody 29. augusta (ZDA), národný podnik v Partizánskom malo výrobu obuvi: v roku 1950 = 11,1 milión párov obuvi v roku 1960 = 20,7 milión párov v roku 1970 = 28,3 milión párov V roku 1980 = 32,8 milión párov. Každý cíti informatívnu bohatosť toho údaja. Nič netreba dopovedať. Každý ho chápe.
Teraz už môžem poukázať na ekonomické problémy, ktoré nesmie zanedbávať naša hospodárska politika a ani politika EÚ. V poslednom čase ma znepokojuje pojem zastropovať, ktorý začala používať už aj RTVS. Prapríčinou problémov v EÚ a aj na Slovensku nie je zastropovanie ale to, že ECB (a teda aj naša NBS) nerešpektuje ekonomické zákony množstva a kolobehu peňazí – hoc ho už definoval Marx – a ECB sa rozhodla mesačne vtláčať (naschvál taký pojem) do ekonomík EÚ eurá a to v množstve, ktoré sa rovná nášmu ročnému HDP, čo sa prieči ekonomickej teórii. Našimi problémami sú aj zdieracie a diskriminačné ceny aj obchodných reťazcov, ba aj bežných opravárov (elektrikár si účtuje 20eur/h a profesor na VŠ má 4 eurá/h), prekvitajúca korupcia, spätný odkup Gabčíkova, znovuotvorenie železnice Zvolen – Šahy (Mikloš nie je zodpovedný?), predražované veľké projekty – Mochovce od roku 1980, predražované diaľnice s dodatkami zmlúv ba aj dlhotrvajúci deficit rozpočtu vlády. Z toho všetkého, žiaľ, vyplynulo, že sa peniaze z „potokov“ finančných tokov predvídaných vedou, systémom národných účtov, maticou spoločenských účtov a input/output analýzou, teóriou, vybrežili nielen po lúkach a dolinách Slovenska.
Dovolím si Vám, ako čitateľovi, napísať, že dnes za primárnu potrebu ekonomickej vedy v SR a hlavne EÚ pokladám potrebu obsiahnuť vedeckou teóriou, vedeckoteoreticky spracovať celú obsahovú bohatosť vzťahov, súvislostí, javov ekonomicko-spoločenského diania, ekonomického vývoja v rámci EÚ. Vidím protirečenie medzi dnešnou ekonomickou realitou a vedeckou ekonomickou teóriou, vidím slabé miesta, otvorené a neriešené už vyššie spomenuté problémy. Prapríčinou je nedostatočné rozpracovanie všeobecnej ekonomickej teórie ekonomických základov fungovania ekonomiky EÚ v nových historických podmienkach. Aj Keynes v roku 1936 napísal dielo Všeobecná teória zamestnanosti, peňazí a úroku ( či aj dielo nášho V. Pavlendu). Teda všeobecnú teóriou. Ekonomickou teóriou rozumiem riešenie, teoretické zdôvodnenie a rozpracovanie vývoja a podmienok realizácie predovšetkým pracovnej sily národov a národností v EÚ, pozrime si problémy našich šoférov. Za hlavné časti ekonomickej teórie pokladám:
- Vymedzenie miesta, teda rozpracovanie problematiky ekonomických hľadísk v sústave hľadísk determinujúcich až vývoj národných a národnostných vzťahov EÚ (naši šoféri museli platiť, že nemajú príslušnú mzdu),
- Obsahové, metodické otázky medzinárodného a medzioblastného
ekonomického, ba aj sociálneho vývoja, vývoja viacerých národnopolitických oblastí EÚ, - Pôsobenie sústavy ekonomického usmerňovania a riadenia (nie zakrivenosť uhoriek), osobitne vplyv riadenia zo strany EÚ národných hospodárstiev na medzinárodný a medzioblastný vývoj v krajinách EÚ.
Potrebujeme aj my aj EÚ usporiadanú množinu, sústavu ekonomických nástrojov, nie náhodné riešenia – smernica EÚ o zakrivenosti uhoriek. Teda dlhodobé a strategické plánovanie a nie akčné programy vlády bez vedeckého stanovenia stupňa ekonomického rozvoja regiónov a oblastí EÚ a regiónov a oblasti SR. Matematický algoritmus je aj v mojej knihe Aj ekonómia je veda. Ekonomika je systém a ekonomická teória študuje ako ten systém funguje, resp. dáva nám aj nástroje na zabezpečenie jeho optimálneho fungovania. My však riešime migrantov – a čo to stojí!
A nakoniec. Pozrel som si brožúru OECD v skratke č. 43. Počas jesene sme vraj začali intenzívne žiť prípravou predsedníctva zasadnutia Rady OECD na ministerskej úrovni (MCM) v roku 2019. Ide o historicky prvé predsedníctvo SR, ako aj predsedníctvo krajiny z nášho regiónu. Je vraj vyjadrením angažovanosti Slovenska na pôde OECD v ostatných rokoch. Táto agenda bude dominovať nášmu dialógu s OECD ako aj s členskými krajinami do konania MCM (22.-23.5.2019). Prekvapila ma tabuľka Rast v %, kde som nepochopil o čo ide. Ale v tabuľke bolo najnižšie číslo 1,4 a týkalo sa Nemecka v roku 2020 a maximálne bolo 4,1 v roku 2018 a týkalo sa Slovenska. Veľmi ma potešilo, že mzdy aj inflácia začali mierne rásť. Rozvíjajúce sa ekonomiky vraj zažívajú odliv kapitálu a znehodnocovanie svojich mien. Nič som sa nedozvedel o distribúcii príjmukrajín tak ako som to uviedol v úvode, teda aké budú príjmy a ich rozdelenie domácností, aké budú príjmy vlád a aké budú príjmy podnikov. Nespomínali sa ani príjmy „dnešných Scott Sulivanov“.
Prof. J. Husár
Zdroj
