Na otázku Borisa Kollára Sme rodina, zo zoznamu otázok Via juris, či môže ústavný súd zrušiť zákon, ktorý je proti ústavný, odpovedala uchádzačka JUDr. Švecová: „Nie, myslím, že nemôže“.
Tým sa vo veci jej znalostí práva a ústavného práva vysvetľuje mnohé aj v súvise so skóre 14:0 pre JUDr. Harabina aj vo veciach jeho disciplinárnych konaní na NSSR na návrh predsedníčky Najvyššieho súdu SR a vyhratých súdov, tohto enfant terrible slovenskej justície…
Moja odpoveď: Ak je hoc aj ústavný zákon proti ústavný, tak musí. Príklad: Prípad Melčák v ČR a predčasné voľby.
Sručne a rámcovo z judikatúry Ústavného súdu ČR k jeho rozhodnutiu vo veci z 10.9.2009:
„Ústavodarca nesmie vyhlásiť za ústavný zákon, ktorý nemôže byť ústavnou normou, ak ústavný charakter nemá. Opačný prípad je svojvoľná (účelová) arbitráž.“
Jednoducho: Na nepráve nemôže byť založené právo. A to sa týka (pán Harbin) aj predmetu Mečiarových amnestií a Kováčových milostí…
Šlo o konflikt prirodzeného a pozitívneho práva verzus prípustnosť právnej retroaktivity verzus právo právnej istoty hociktorého občana.
…
V právnom poriadku Slovenskej republiky je inštitút referenda upravený v piatej hlave Ústavy Slovenskej republiky (Piata hlava – Zákonodarná moc, Druhý oddiel, Čl. 93-100). Spôsob vykonania referenda je ustanovený zákonom č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda.
Referendum na Slovensku vyhlasuje prezident na základe petície aspoň 350 000 občanov alebo na základe uznesenia NR SR do 30 dní od petície, resp. uznesenia NR SR.
Referendum sa vykoná do 90 dní od jeho vyhlásenia.
Predmetom referenda nemôžu byť:
a/ základné práva a slobody,
b/ dane,
c/ odvody,
d/ štátny rozpočet
Naopak, referendum je obligatórne v otázkach:
a/ potvrdenia ústavného zákona o vstupe do štátneho zväzku s iným štátom alebo o vystúpení z takéhoto zväzku,
b/ iných dôležitých otázkach verejného záujmu.
Výsledky referenda môže NR SR zmeniť alebo zrušiť iba svojim ústavným zákonom až po uplynutí 3 rokov od jeho účinnosti.
Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. Návrhy prijaté v referende je povinná Národná rada Slovenskej republiky vyhlásiť ako zákon a je ním viazaná.
Zmarené referendum o vstupe Slovenska do NATO (vstúpili sme bez súhlasu občanov Slovenska v referende):
https://sk.wikipedia.org/wiki/Referendum_na_Slovensku_v_roku_1997
Referendum o vstupe Slovenska do Schengenu nebolo.
Referendum o prijatí eura Slovenskom nebolo. Zvažujú ho Česi.
Ratifikačného referenda o vstupe Slovenska do EÚ sa podľa oficiálnych výsledkov zúčastnilo 52,15 percenta voličov; 92,46 percent hlasov sa dohodlo na vstupe do únie, proti bolo 6,20 percenta.
https://cs.wikipedia.org/wiki/Referendum_o_p%C5%99istoupen%C3%AD_Slovensk%C3%A9_republiky_k_Evropsk%C3%A9_unii
Jediné platné bolo referendum o vstupe SR do EÚ. Referendum 2015 bolo neplatné nízka účasť („trestuhodný“ nezáujem) ale úspešné (ústavný zákon o definícii manželstva).
Zoznam slovenských referend (zmarené aj neúspešné):
https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_referend_na_Slovensku
Ak chcete aktivovať referendum ako nástroj priamej demokracie v bodoch, v ktorých ho umožňuje Ústava SR, tak sa potom referend aj zúčastňujte…
Lebo budete len na hanbu a smiech.
A najmä, dožadujte sa plnenia Ústavy SR, a zmeny počtu petentov pre možnosť vyhlásenia referenda na všetkých úrovniach štátu, štátnej a verejnej správy tak, aby referendum bolo reálne dostupné a mohlo byť platné…
Ak to ide a je možné vo Švajci, niet dôvod pre umelé prekážky a obštrukcie na Slovensku; Švajčiari s referendami narábajú racionálne (s rozmyslom) a majú zmysel pre mieru vecí…
Prečo všetko u nás nie je možné posilniť inštitút referenda sú len „kecy“ tak, ako tie o „nutnosti tajnej voľby“ kandidátov na ústavných sudcov…
Hlavným dôvodom je, že politici a poslanci nechcú v medzi volebnom období byť pod priamou občianskou kontrolou a občianskou vôľou…
…politici sa pod priamou kontrolou občanov sa cítia nepohodlne, neslobodne a nekomfortne. Obzvlášť ak zastupiteľská demokracia zlyháva vinou zastupiteľov a parlamentárov, ak ich konanie je v nikým nenapadnutom rozpore s ústavou, alebo ho ústavný súd “nediagnostikuje” ako proti ústavné, ak si výkon vášho zastúpenia vami zvolení politici (poslanci) berú svojvoľne a „aktivisticky“ do vlastných rúk bez vášho vedomia, súhlasu, mimo a nad rámec schváleného volebného a vládneho programu…To ale musíte chcieť vy. Už dnes, najneskôr zajtra. Od politikov, ktorí majú váš mandát nadšenie a ústretovosť nečakajte. Ako? Občianskymi požiadavkami a občianskym tlakom. Hoc ulicou, ale odporúčam petíciu. Petit petície: Referendum o referende. Petícia ale musí mať občanmi jasnú a zrozumiteľnú preambulu a dobre s budúcimi voličmi odkomunikovaný petit, s jednoznačne formulovanými referendovými otázkami, samozrejme, len v súlade s dikciou Ústavy SR…
Súhlas občanov Slovenska (by) mal byť vyslovený referendom aj vo veciach Marrákéšskej deklarácie o migrantoch a Newyorskej deklarácii o utečencoch, obe sú súčasti Agendy OSN 2030, pretože tieto akty a záväzok ich prijatia a implementácie neobsahuje pre Slovenskom kľúčová Lisabonská zmluva, a nie sú súčasťou medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika podľa Prvej hlavy Čl. 1 odsek 2 dobrovoľne viazaná, ani dnes aktuálneho vládneho programu Ficovej/Pelegriniho vládnej koalície…
…to referendum je stále možné.
Navyše, obe deklarácie aj s Agendou OSN 2030 “páchnu” podozrením z porušovania Čl. 1 odsek 1 Ústavy v časti ideológia na pozadí forsírovania a pretláčania neoverenej hypotézy, že (vraj) migrácia obohacuje civilizáciu a “strnulú” autochtónnu kultúru, ekonomiku a demografiu EÚ…
Dobre kreovaný ústavný súd bude  a môže byť potenciálne možnou a dobrou zárukou kontroly ústavnosti aj vo veciach prípustnosti referenda…
Morvayova lož (Denník N) mienená ako fakt, nie názor: „Faktom je, že ak by sa rozhodovanie o zotrvaní Veľkej Británie ponechalo na politickej elite a nezverilo sa voličom, mohli sme si dnešné problémy ušetriť.“
https://dennikn.sk/1359319/referendum-nezelane-dieta-demokracie/?ref=tit
Pravdou je, že každé referendum by malo byť s občanmi a voličmi vopred dobre odkomunikované vo veci jeho predmetu a následných dôsledkov a konzekvencií po voličskom áno-nie. Poučením a výstrahou je Brexitánia.
Vo veciach vlastného a spoločného verejného a národno-štátneho záujmu ale ako občania (medzivolebná pasivita) sústavne zlyhávate a mám dôvodnú obavu (skúsenosť aj s voľbou vždy menšieho zla, nie dobra) že v tom budete pokračovať aj v následnej v sérii volieb prezidenta, europoslancov a parlamentných volieb…
Prvou z lastovičiek otvorenosti priamosti a verejnej transparentnosti bolo live vysielanie vypočutia uchádzačov o kandidatúru na ústavných sudcov a sudkýň doma či inde, na webe či hoc z veľkoplošných monitorov na námestiach väčších miest. Aká bola sledovanosť a záujem doma či vonku o live či záznam? Hmm…
Pekne pozdravujem. 
Juraj Režo alias notorickyobcan

http://www.blogovisko.sk/ako-sa-ma-referendum-k-standardnej-parlamentnej-a-nadstandardnej-liberalnej-demokracii.html