Americký prezident Donald Trump vyvolal krátko pred Vianocami značný rozruch lakonickým oznámením, že ako vrchný veliteľ ozbrojených síl nariadil postupné stiahnutie vojsk Spojených štátov zo Sýrie.

Čo je za tým?

Jeho správa sa rozletela po svete cez sociálnu sieť Twitter v tomto znení: „Po historických víťazstvách nad ISIS nastal čas stiahnuť našich skvelých mladých ľudí domov!„

https://mobile.twitter.com/realDonaldTrump/status/1075528854402256896

Svoje rozhodnutie vysvetlil domácej a svetovej verejnosti ako obvykle odkazmi na Twitteri. V jednom takom podotkol: „Porazili sme ISIS v Sýrii, (čo bol) z môjho hľadiska jediný dôvod našej prítomnosti tam.“ Pre obriu mašinériu amerického vojensko-politického komplexu musí byť takáto predstava nemysliteľná a neprijateľná.

https://twitter.com/realdonaldtrump/status/1075397797929775105?lang=en

Minister obrany James Mattis podpísal príslušný rozkaz deň pred Štedrým večerom, čím vyvolal napriek predsviatočnej atmosfére lásky a pokoja nervózne dohady, čo to má všetko znamenať. Myslel vážne, to, čo uviedol v inom odkaze na Twitteri, https://twitter.com/realDonaldTrump/status/1075718191253504001, že nastal čas vrátiť sa domov a venovať sa prebudovaniu?

Prebudovaniu čoho? Odpoveď na takúto otázku ponúkal v ostatných mesiacoch už viackrát. Obvykle v podobe výroku, aký predniesol 3. apríla v Bielom dome na spoločnej tlačovej konferencii s predstaviteľmi baltských štátov. Pozostával z troch holých viet: „I want to get out. I want to bring our troops back home. I want to start rebuilding our nation.“ (Chcem odtiaľ odísť. Chcem stiahnuť naše jednotky domov. Chcem začať obnovu našej krajiny.) Zámerom prebudovať Spojené štáty v zmysle reindustrializácie americkej ekonomiky sa Donald Trump pustil už predvlani strmhlavo do zrážky s mocenskými kruhmi, ktoré odnedávna presúvajú centrum diania do Ázie a dovoľujú Číne preberať od USA rolu globálneho hegemóna.

20. januára uplynú dva roky, čo sa Donald Trump ujal prezidentského úradu a začal tlačiť na americké korporácie, aby presunuli domov z cudziny aspoň časť výrobných kapacít. Dvojročná bilancia tohto úsilia nebude ktovieako úspešná, no môže sa zlepšiť vzhľadom na zvyšovanie výrobných nákladov v Číne, prípadne v dôsledku výraznejšieho trhania krehkej pavučiny globálnych dodávateľsko-odberateľských mechanizmov.

Privatizácia vojny…

Americký prezident vytrvalo kritizuje svojich predchodcov v Bielom dome za náklady na udržiavanie vojenskej prítomnosti na Blízkom východe, ktoré vraj neprinášali Spojeným štátom primeranú protihodnotu. Sedem biliónov (v americkom číselnom vyjadrení sedem triliónov) dolárov za ostatných sedemnásť rokov, konštatoval rozhorčene na spomínanej tlačovej konferencii. I keď sú jeho sťažnosti, že Spojené štáty z toho nič nemajú („We get nothing — nothing — out of it. Nothing.„) teatrálne nadnesené, dá sa z nich vyčítať, čo má Donald Trump za lubom.

Nič menej ako zaviesť manažérsky prístup k nákladom na americkú ozbrojenú moc vo svete. Musí byť výkonná a zisková už od počiatku v rovine réžie, a nie až druhotne, politciky a geopoliticky. Zahraničie ju musí prijímať ako vojensko-bezpečnostný servis, za ktorý sa platí. Spojencom v Severoatlantickej aliancii takýto servis vnucuje v podobe naliehania na zvyšovanie vojenských výdavkov na dve percentá HDP a s málo medializovaným vedomím, že prednostne na nákup amerických zbraní a služieb. Súčasne s tým má prebiehať privatizácia zbrojárstva členských krajín NATO a jeho pohlcovanie americkým vojensko-priemyslovým komplexom.

Americkí jastrabi v službách tohto komplexu, ktorý má pod palcom aj samotného prezidenta, majú so Sýriou jednoduchý plán. Zabrániť prieniku Ruska, Číny a Iránu do oblasti, prevziať kontrolu nad energetickými zdrojmi vo východnej Sýrii a znemožniť ho vláde v Damašku, dokým sa tam nevymení režim za proamerický.

… alias bezpečnostný servis

Brigádny generál vo výslužbe Anthony J. Tata sa deň pred Štedrým večerom prihováral na portále Fox News za privatizáciu vojny v Sýrii. V úvahe pod titulkom „Trump is right to withdraw from Syria – He should replace US troops with private contractors“ označil rozhodnutie prezidenta D. Trumpa odsunúť americké jednotky zo Sýrie za správne. Jedným dychom ale dodal, že prezident by ich mal nahradiť nájomnými žoldniermi, obvykle eufemisticky označovanými ako súkromné vojenské agentúry. Bystroumný bývalý generál vypočítava (údajné) výhody „privatizovania nasledujúcej fázy konfliktu v Sýrii“ („privatizing the next phase of the Syrian conflict“) a je zrejmé, že jeho predstavy zodpovedajú prezidentovým.

Obom ide o ovládnutie komodifikovateľných ropných zdrojov v oblasti východnej Sýrie a severozápadného Iraku, dejiska spletitého konfliktu s účasťou Kurdov, Turkov a Iránčanov. Z pokútneho predaja ropy financovalo islamistické teroristické hnutie Islamský štát (ISIS) svoju činnosť. Teraz, po jeho vyhnaní, by mohli žoldnieri v službách strýčka Sama dohliadať nad tým, aby sa obchodovanie s miestnou ropou internacionalizovalo a slušná časť ziskov plynula americkým korporáciám.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Zopár slov o autorovi...