• Vybrat den

    Květen 2024
    Po Út St Čt So Ne


    PODPOŘIT STALOSE BTC ETH LTC

    K platom poslancov aj bez žltej vesty

    16-12-2018 Zem & Vek 155 1057 slov zprávy
     

    Protestujem proti skokovitému navýšeniu platov poslancov a ústavných činiteľov. Zvýšenie ich príjmov skokom dosiahne priemerne až 1500 eur mesačne. A to už od januára 2019… Takéto rozmrazenie zmrazeného rastu od roku 2009 (lebo kríza 2008) mi pripomína mäso vybraté z mrazničky, ktoré sa nerozmrazuje postupne preložením z mrazničky do chladničky, ale putuje priamo do mikrovlnky.


    Navýšenie platov aj so spätnou platnosťou, zohľadňujúcou zrejme aj „ušlý zisk“ na úkor učiteľov, zdravotníkov, dôchodcov, zdravotne a sociálne oprávnene odkázaných a ďalších (rodiny s deťmi) je len poslanecké parlamentné darebáctvo. Ich príjmy rastú priemerne rádovo len o eurá (dôchodcovia) alebo len v desiatkach eur…


    Ich príjmy boli tiež zmrazené, lebo kríza 2008. Tie ale dnes nie sú zvyšované skokovito, ale musia im ich v tripartite vymáhať odbory pod hrozbou štrajkov a preto sa natíska otázka: Pre koho sú a pre koho nie sú odbory a štrajky potrebné? Ústava SR pojem štrajk poslancov Národnej rady Slovenska nepozná…


    Ak ale ide o zákonné benefity pre iných, mienim uvedené profesijné a sociálne skupiny, ich účinnosť sa spravidla posúva o pol roka aj o rok neskôr, ale zvýšené platy dostanú poslanci s účinnosťou už od januára 2019.


    Okrem toho, ide o nesystémové, len kvantitatívne riešenie, odvíjajúce sa len od výšky priemernej mzdy bez iných aj kvalitatívnych ukazovateľov, zakladajúcich inštitút zásluhovosti (počet návrhov zákonov, aktivita v parlamente, hlasovanie, diskusia, rozprava, účasť…).


    Beztak, priemernú mzdu tvorí kapitál a jeho vyššia a stredná podnikateľská vrstva, nie je to štát a štátna sféra, a parlamentaristi sa vezú na kapitáli, na ktorom sa nepodieľajú, sú na ňom závislí dokonca aj výškou príjmov, a z tohto pohľadu ich možno označiť ako príživníkov závislých na kapitále a produktivite práce zamestnaneckých skupín, teda aj skok v príjmoch poslancov možno označiť ako bezprácny, príživnícky a bezzásluhový…


    Ide o trojnásobok priemernej mesačnej mzdy na Slovensku za predošlý rok v podnikateľskej aj nepodnikateľskej sfére dohromady. Svoj “vianočný darček” si schválili v “zrýchlenom konaní” akoby po novom roku mal prísť koniec sveta. Niečo tušia? Čo nevieme my? Tak sa zaistili?


    Pripomínam, že gro príjmov (mzda za prácu) tvoria skupiny osôb, podieľajúcich sa najviac na tvorbe takzvanej pridanej hodnoty, ide o pracovníkov vývoja a technológií 4.0, teda „ítečkárov“, a zamestnávateľské prostredie “slovenských” automobiliek, hoc so stále nižšími mzdami robotníkov auto montovní, dcérskych spoločností matiek, registrovaných trebárs “doma” v Nemecku a podobne, ako je Hyundai, Kia alebo Jaguar Land Rover…


    Ak by mzda “slovenských” automobiliek bola vyňatá z tvorby priemeru, priemerná slovenská mzda by bola významne nižšia (trpí najmä východ Slovenska…). Okrem toho, automobilky sú štátom dotované a majú nábehové úľavy…


    Kritériom pre rast poslaneckých platov by malo byť nielen kritérium ekonomickej prosperity, ale najmä pridanej hodnoty v rámci rozvoja priemyslu 4.0., v pomere k zásluhovosti zákonodarcov na takej pridanej hodnote. Montovne automobilov a prvenstvo v EÚ v počte automobiliek, slovenskou pridanou hodnotou nie sú…


    Podnikateľské prostredie ale na Slovensku nemá na ružiach ustlané, ako sa naopak deklaruje, a je to aj zásluhou voči podnikateľom nevďačných poslancov, zákonodarného zboru, plus ťažobou administratívnej byrokracie, ktorú obsluhuje štátna a verejná správa s pozadím zákonov…


    K zamestnanosti a podzamestnanosti a zásluhám zákonodarcov: Vrcholí konjunktúra. Čo prichádza po nej a čo potom? Budeme znova „mraziť“? Z mikrovlnky nazad do mrazničky?


    Aj takto v praxi na Slovensku funguje ústavou deklarované sociálne orientované „trhové hospodárstvo“ a ekonomika a platy poslancov Národnej rady, parlamentu Slovenskej republiky. Slovensko je štát s najdrahšími potravinami, vrátane menej kvalitných šmejdov, je už na šiestom mieste v zvyšovaní hladiny cien potravín v EÚ aj preto, že na svoje územie suverénneho a zvrchovaného štátu vpustilo nadnárodné obchodné reťazce, z ktorými si nevie rady a odvodová daň sa tiež premietne do cien potravín a tovarov…


    Ale poslanci parlamentu sú „za vodou“ (zohľadňujú si svoje pracovné výsledky a idú si ich aj ako ochranu zohľadniť zákonom).


    Súčasný príjem slovenského zákonodarcu či zákonodarkyne je v hrubom 1 961 eur mesačne plus paušálne náhrady.


    Základný plat poslancov je zákonom nadviazaný na trojnásobok priemernej mzdy za predchádzajúci rok. Od roku 2008, kedy na Slovensko prišla hospodárska kríza, sa však tento plat nijako nezvyšoval — napriek citeľnému rastu priemernej mzdy.


    A aj dočasné rozmrazenie miezd poslancov v roku 2010 bolo kompenzované jeho krátením, ktoré ich udržalo na zhruba rovnakej úrovni ako predtým.


    Až do tohto roku tak boli nadviazané stále na priemernú mzdu z roka 2007 (zhruba 654 eur mesačne), aj keď v minulom roku už dosiahla 954 eur. Zdroj uvedených údajov: Trend


    Pre porovnanie, paralelne so slovenskými, aj českí poslanci si riešia svoje príjmy; pôvodný návrh navýšiť ich o 20 percent sa ale ustálil na skromných deviatich percentách priemernej hrubej mzdy v nepodnikateľskej sfére (štátny sektor)…


    Zrejme majú svedomie a chcú sa vyhnúť nákaze francúzskych žltých viest.


    Aby bolo jasno:


    Mzda je príjem zamestnanca v štátnej a verejnej správe, čo je nepodnikateľský sektor (bez dohody so zamestnávateľom).


    Plat je príjem zamestnanca v neštátnej podnikateľskej sfére a je výsledok vzájomnej dohody zamestnanca so zamestnávateľom, podnikateľom.


    Slovenskí poslanci pri tvorbe svojich príjmov si dali dohromady obe sféry a priživujú sa na priemernom príjme v podnikateľskej sfére.


    Prijatý návrh českých poslancov sa opieral len o príjem v štátnej, nepodnikateľskej sfére. Aj preto ho a bez výhrad podpísal aj český prezident Zeman len vo výške 9 percent priemerného príjmu v štátnej a verejnej sfére.


    To, čo si schválili slovenskí poslanci, by sa v slušnej spoločnosti, ctiacej si právo a spravodlivosť, ktorá si hovorí sociálny štát, stať nemalo.


    Poslanci Národnej rady Slovenska sa „sociálne“ dohodli sami so sebou.


    Toto v národnom hospodárstve ale nerobili ani komunisti.


    Zdroj: http://www.blogovisko.sk/k-platom-poslancov-aj-bez-zltej-vesty.html



    Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].


    UPOZORNENIE
    Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.





    Juraj Režo




    Zpět Zdroj Vytisknout Zdroj
    Nahoru ↑