Brusel pred eurovoľbami pritvrdzuje cenzúru v mene boja proti dezinformáciám
Ako informuje denník Pravda, „Európska únia intenzívnejšie zakročí proti dezinformáciám v Európe, ale aj za jej hranicami. Ako informovala hovorkyňa Zastúpenia EK na Slovensku Ingrid Ludviková, Únia tak robí tak v záujme ochrany demokratických systémov a verejných diskusií, vzhľadom na voľby do Európskeho parlamentu v máji 2019 i ďalšie vnútroštátne a miestne voľby, ktoré sa budú v členských štátoch konať do roku 2020.
Akčný plán sa zameriava na štyri oblasti, ktoré majú kľúčový význam pre efektívne budovanie kapacít EÚ a posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi a EÚ – lepšie odhaľovanie, koordinovaná reakcia, online platformy a zvyšovanie informovanosti a posilnenie postavenia občanov. Osobitné skupiny pre strategickú komunikáciu, stredisko EÚ pre hybridné hrozby v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ako aj delegácie EÚ v susedných krajinách budú posilnené o ďalších špecialistov a nástroje na analýzu údajov. Očakáva sa, že rozpočet ESVČ na strategickú komunikáciu zameranú na boj proti dezinformáciám a zvyšovanie informovanosti o ich škodlivom vplyve sa viac ako zdvojnásobí – z 1,9 milióna eur v roku 2018 na päť miliónov v roku 2019. Členské štáty EÚ by mali tieto opatrenia doplniť posilnením vlastných prostriedkov na boj proti dezinformáciám.
Takisto sa zriadi osobitný systém včasného varovania medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi, ktorý uľahčí výmenu údajov a hodnotení dezinformačných kampaní a umožní zasielať varovania pred dezinformáciami v reálnom čase. Vzhľadom na voľby do Európskeho parlamentu sa systém včasného varovania zriadi do marca 2019.“
Ako vidno, európskym elitám tečie do topánok, obávajú sa rastúcej nespokojnosti občanov s neoliberálnou politikou, odtrhnutou od reality, ako aj narastajúcej popularity a vplyvu nezávislých alternatívnych médií i neštandardných politických strán, označovaných za „populistické“ či „nacionalistické“. V rámci toho zvyšuje rozpočet na potláčanie nezávislých názorov a informácií, ktoré by mohli voličov pred voľbami do Európskeho parlamentu ovplyvniť tým „nesprávnym“ smerom.
„Boj proti dezinformáciám a ruskej propagande“ však nie je ničím novým, začal už krátko po ukrajinskom Majdane, pričlenení Krymu k Ruskej federácii a obnovení studnej vojny proti Rusku. Ako sa v správe ďalej uvádza: „Európska únia sa snaží aktívne bojovať proti dezinformáciám od roku 2015. V nadväznosti na rozhodnutie Európskej rady z marca 2015 o potrebe čeliť pokračujúcim dezinformačným kampaniam zo strany Ruska bola v rámci ESVČ zriadená pracovná skupina East StratCom. Táto pracovná skupina sa spolu s príslušnými útvarmi Komisie zameriava na účinné komunikovanie politík EÚ smerom k jej východným susedom; skvalitňovanie celkového mediálneho prostredia vo východnom susedstve vrátane podpory slobody médií a posilňovania postavenia nezávislých médií a zlepšovanie schopnosti EÚ predpovedať prokremeľské dezinformačné aktivity, bojovať proti nim a zvyšovať povedomie o nich. V roku 2016 bol prijatý spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám, po ktorom v roku 2018 nasledovalo spoločné oznámenie s názvom Zvyšovanie odolnosti a posilňovanie spôsobilostí na riešenie hybridných hrozieb.
V apríli 2018 Komisia načrtla európsky prístup a samoregulačné nástroje na boj proti dezinformáciám na internete, ku ktorým patrí celoúniový kódex postupov proti šíreniu dezinformácií, podpora nezávislej siete overovateľov faktov a nástroje na podporu kvalitnej žurnalistiky. Kódex postupov 16. októbra podpísali spoločnosti Facebook, Google, Twitter a Mozilla, ako aj obchodné združenie zastupujúce online platformy a obchodné združenia zastupujúce reklamný priemysel a zadávateľov reklamy.“
Angažovanosť Facebooku sme na vlastnej koži pocítili aj v našej redakcii, keď sociálna sieť v poslednom čase niekoľkokrát zablokovala viacerých redaktorov Zem&Vek, pretože si dovolili zdieľať napr. príspevky kritické voči LGBTI ideológii alebo rozoberajúce rómsku problematiku (bez akýchkoľvek náznakov rasizmu).
Zdroj
