Židia boli vylúčení z aktívnej vojenskej služby so zbraňou a z verejných služieb. Bol obmedzený počet židov, ktorí mohli vykonávať povolanie lekára či lekárnika a štátne orgány odňali tisíce živnostenských oprávnení židom. Takto narieka nad osudom židov slovenská stránka o holokauste. Nemusíte vôbec spochybňovať holokaust, stačí, že ho nespomeniete, a bojovníci proti extrémizmu z vás aj tak vyfabrikujú antisemitu. Nepovedia vám však, že existuje aj druhá stránka mince: že tisícky židov kolaborovali s nacistami, a teda podporovali holokaust na svojich súkmeňovcoch. Podobne ako slovenskí židia Havranovci prijali luteránsku vieru, aj v Nemecku mnoho židov prijalo pred príchodom Hitlera k moci katolícke alebo evanjelické kresťanstvo.

Niektorí z nich už sami seba ani nepovažovali za židov, ale za Nemcov. Rasová norma z roku 1935 však definovala ako žida každého, kto mal aspoň troch prarodičov židov. „Keď som mal 11 rokov, dozvedel som sa, že som štvrtinový žid, lebo môj pradedo bol žid. Bolo mi z toho zle,“ hovorí pre BBC Rolf von Sydow. Jeho dedo bol nemeckým dôstojníkom v prvej svetovej vojne. A ani Rolf nezaháľal. Bojoval za Hitlera v Rusku ako tankový strelec. Svoj pôvod zatajil úmyselne: „Klamal som, lebo som chcel dokázať, že som statočný a zaslúžim si povýšenie do dôstojníckeho stavu.“ Na jeho podvod sa pri­šlo a dostal trest – 21 dní väzenia. Potom bojoval ďalej, najprv na východnom fronte, potom

v Normandii, kde sa vzdal Kanaďanom. Po vojne bol úspešný ako režisér. Rovnako ako on bojoval za Hitlera aj ďalší židovský hollywoodsky režisér Edgar Jacobi. Ako nemecký vojak v prvej svetovej vojne dostal za zásluhy Železný kríž. A v druhej svetovej sa tak veľmi túžil dostať do nemeckej armády Wehrmachtu, že si sfalšoval doklady, a potom slúžil v okupovanom Francúzsku.

Židovská polícia

Do druhej svetovej vojny žili židia v kompaktných častiach miest, tzv. getách. Po okupácii nacistami mala na starosti poriadok v getách polícia vytvorená práve z týchto židov – Židovská poriadková služba (Jüdischer Ordnungsdienst). Títo policajti (podobne ako dnešní britskí policajti) nesmeli nosiť strelné zbrane. Mali uniformné čiapky a kabáty, ako aj pásky na rukávoch s Dávidovou hviezdou a skratkou OD a podliehali nacistickému veleniu. Mali k dispozícii bicykle alebo kone. Takéto zradcovské milície existovali vo viacerých mestách a štátoch, kde žili židia: v Poľsku, na Ukrajine, v Lotyšsku či v Holandsku. Asi najväčšia židovská policajná jednotka bola vo varšavskom gete, mala okolo 2500 mužov. V Lodži ich bolo o polovicu menej a vo Ľvove na dnešnej Ukrajine 500. V holandskom Westerborku sa počet židovských poriadkových síl menil v priebehu rokov od 20 do 200.

Vo varšavskom gete bol v poradí druhým veliteľom židovskej polície Józef Szenkman, ktorý si zmenil meno na Szeryński a konvertoval na katolícku vieru. Bol policajným plukovníkom, pre jeho tyraniu naňho židovský odpor spáchal atentát. Židovský historik a archivár varšavského geta Emanuel Ringelblum tvrdí, že ich ukrutnosti boli niekoľkonásobne väčšie ako Nemcov, Ukrajincov či Lotyšov. Úlohou tejto polície bolo zlomiť odpor súkmeňovcov. V Holandsku ich nacisti využívali aj ako strážcov väzníc. Pre Nemcov zabezpečovali konfiškácie majetku, výber daní a poplatkov a privádzali neposlušných židov na nútené práce. V konečnom dôsledku zabezpečovali tichú a pokojnú deportáciu židov do koncentračných táborov.

Jedného židovského vojaka v nemeckej armáde vyznamenali Železným krížom a z frontu prišiel do koncentračného tábora Sachsenhausen, aby navštívil svojho uväzneného otca. „Naša história protirečí všetkému, čo sa píše o holokauste,“ vyhlásil bývalý esesák Lövy.

Autor: Ratko Sudecký

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zopár slov o autorovi...