Ak by sme chceli vystihnúť podstatu súčasného usporiadania pomerov vo svete z hľadiska reálneho postavenia jednotlivých krajín, dala by sa charakterizovať jedným slovom: sú nesebestačné. Nie preto, lebo by nemohli alebo nechceli, ale najmä preto, lebo povaha toho usporiadania, t. j. svetového poriadku, im to zámerne neumožňuje.
Na udržiavanie rôznorodých ovládaných celkov v podriadenosti voči impériu a dodržiavanie ním nastoleného poriadku sa odnepamäti používajú osvedčené metódy cukru a biča. Práskanie bičom a vymáhanie poslušnosti hrubou silou stráca postupom času účinnosť. Oveľa efektívnejšie býva zbavenie ovládaných kmeňov, národov, vazalských štátnych útvarov, ba aj združení štátov ich hospodárskej sebestačnosti.
Nie je to až také ťažké, ako by sa mohlo zdať. Stačí tuho tlačiť na hospodárske okruhy, v ktorých sú najzraniteľnejší. V priebehu dejín sa panovníkom veľkých ríš osvedčovalo nastolenie monopolnej kontroly obchodu so soľou. Medzi nástroje udržiavania poriadku v systéme Pax Britannica patril monopol na obchodovanie s čajom, udelený spoločnosti East India Company koncom 17. storočia. Inou zárukou súdržnosti impérií býval už od staroveku monopol na razenie mincí. Od polovice 20. storočia je to monopol na tvorbu svetovej rezervnej meny, a to amerického dolára. „Sú ako paraziti žijúci zo svetovej ekonomiky a ich dolárového monopolu,“ charakterizoval ruský prezident Vladimir Putin pred siedmimi rokmi hegemóniu Američanov v menovej oblasti. Tento jeho citát sa ukázal byť taký závažný, že si ho česká internetová encyklopédia Wikipédia vybrala v zbierke Wikicitáty ako jediný do podsekcie Američania.
…
Autor: Patrik Sloboda
Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian