Keď Európska únia pripravovala post-socialistické štáty na plné členstvo vo „veľkej európskej rodine“, čo bývala široko frekventovaná propagandistická fráza, živila v nich ilúziu, že budú rovní pôvodným západoeurópskym členom. Nadšenie zaslepovalo adeptom z východnej Európe natoľko oči, že prehliadali počas predvstupovej fázy ponižujúce zaobchádzanie zo strany bruselskej eurokracie. Až spätne po rokoch pochopili, že im bolo od začiatku súdené ostávať iba druhoradými perifejnými príveskami západoeurópskeho jadra.

Keď starý hegemón stráca dych…

Po mohutnej vlne rozšírenia EÚ v máji 2004 podskočil počet obyvateľov i rozloha EÚ takmer o pätinu. Únia získala sľubný rastový hospodársky potenciál a finančná oligarchia v Londýne a New Yorku možnosť pevnejšie zviazať ďalší kus Starého svetadielu a jeho 75 miliónov dôverčivých obyvateľov do dlhového otroctva.

Transatlantickí černokňažníci veľkých peňazí museli zároveň pritiahnuť bruselskému komisariátu uzdu, aby ho ani len nenapadlo vybočovať zo stanovenej línie. Tá bola po desaťročia podriadená americkým geostrategickým záujmom a tak to malo ostať. Na vynucovanie poslušnosti slúžilo viacero nástrojov. Najpádnejším bol vojenský pakt NATO, ale nemenej účinnou sa ukázala byť príležitosť pristupovať inak k novým ako starým členom EÚ. Po páde Železnej opony boli staré mocenské elity socialistických krajín nahradené novými, proamerickými. Väčšina z nich pochopila obavy Angloameričanov z nemecko-ruského zbližovania a osvojila si ich nazeranie na Nemecko ako na hospodárskeho obra, ktorý ostáva vojensko-politicky podriadený zaoceánskemu pánovi.

…nastupuje nový

Ten ale očividne strácal vplyv na iného hospodárskeho obra, ktorý spočiatku spoľahlivo plnil jeho želania a očakávania. Na čínskeho draka, ktorý silnel a trhal obojok z úvodnej fázy zapojenia Číny do globálnych hospodárskych procesov. Mocipáni v Pekingu dávajú od začiatku nového tisícročia transatlantickému Západu čoraz zreteľnejšie najavo, že s ním majú vlastné plány a že nastal čas, aby si to zapísal za uši. Ríša stredu nezakryto všetkým zvestuje, že si želá nahradiť americkú hegemóniu multipolárnym mocenským usporiadaním sveta. Multipolárnosť ale neznamená mocenské rovnostárstvo a vládnuce klany v Pekingu vyvíjajú enormné úsilie na kultivovanie vzťahov so všetkými súčasnými i budúcimi rivalmi.

Európska únia takým nie je, i keď si to nahovára, pretože jednoliaty európsky národ neexistuje. Súčasný sociálno-inžiniersky rýchlokvas v únii je nestráviteľný po všetkých stránkach. Tak ako Washington, aj Peking volí voči bruselským centralistom stratégiu odlišného prístupu k novým a starým členským štátom EÚ.

Čínsky prezident a vodca monopolne vládnucej Komunistickej strany Si Ťin-pching predstavil pred piatimi rokmi transkontinentálnu hospodársko-obchodnú iniciatívu. Má viacero názvov a najznámejší z nich je Nová hodvábna cesta. Ide o systém prepojenia Ázie, Európy a Afriky a napokon aj Severnej a Južnej Ameriky sústavou pozemných a námorných výrobných a obchodno-prepravných koridorov. Výhľadovo by mohli vytvoriť globálnu sieť. Do deľby práce a obchodnej výmeny v takomto matrixe má byť prioritne zapojená Európa bez ohľadu na vnútorné usporiadanie pomerov na tomto západnom výbežku eurázijskej pevniny.

Poloha Eurázie na mape sveta

Zdroj: Wikipédia – https://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:LocationEurasia.png

16+1

Čínska vláda sa obrátila už pred šiestimi rokmi na 16 postsocialistických krajín strednej a východnej Európy s ponukou na investičné vykrývanie v tých sférach hospodárstva a obchodu, o ktoré Brusel neprejavoval dostatočný záujem. Peking si zve za spoluúčastníkov aj domáci a nadnárodný súkromný finančný sektor, aby tlmil v cieľových teritóriách obavy z čínskeho expanzionizmu. Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Macedónsko, Čierna Hora, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Slovensko a Slovinsko ochotne vyslali vtedy svojich zástupcov na prvý spoločný summit tejto šestnástky s Čínou do Varšavy. Vrcholné schôdzky 16+1 sa každoročne opakujú a tohtoročný prebehol 6. a 7. júla v Sofii. Čínska vláda dbá o to, aby sa vrcholné schôdzky 16+1 konali vždy v tesnej náväznosti na výročné summity Čína-EÚ. Čínsky premiér Li Kche-čchiang preto odletel z bulharskej metropoly do nemeckej, aby tam svojich hostiteľov okrem iného ubezpečoval, že platforma 16+1 nenahráva štiepeniu EÚ.

Podnikavým Číňanom dokonale vyhovuje projekt Varšavy a Washingtonu na vybudovanie severojužného dopravného a komunikačného koridoru Via Carpatia. Trasa začína v litovskom prístave Klaipeda a po dokončení v roku 2025 povedie cez poľské mestá Białystok, Lublin a Rzeszów, slovenské Košice, maďarský Debrecín, rumunský Temešvár, bulharskú metropolu Sofia až do severogréckeho prístavu Solún (Thessaloniki). V neďalekom prístave Pireus, ležiacom v aglomerácii hlavného mesta Atény, má vyúsťovať jeden z koridorov Novej hodvábnej cesty. Čínsky kapitál sa výraznou mierou zúčastnil na privatizácii miestneho prístavného komplexu a v súčasnosti je už v ňom hlavným podielnikom.

Čínska vláda sa pravdepodobne začala vážne zaujímať o účasť na projekte Via Carpatia skôr než Európska únia. Svedčí o tom publikácia Európskej komisie z 27. júna 2013 s infografikou Transeurópskej dopravnej siete, kde Via Carpatia nebola vyznačená.

O priazeň Číňanov sa uchádza aj Bulharsko a Rumunsko v nádeji, že do sústavy koridorov Novej hodvábnej cesty sa podarí zapojiť bulharský čiernomorský prístav Burgas a rumunskú Konstancu. Do oboch majú vyúsťovať transeurópske dopravné trasy spolufinancované Bruselom.

Na obchodné spojenia s Čínou cez sústavou hodvábnych ciest vedúcich cez Rusko, Ukrajinu a Bielorusko sa pousiluje napojiť viacero miest ležiacich na severojužnom koridore Via Carpatia. Bude zaujímavé sledovať, ako sa zachovajú rusofóbne a krajne proamerické politické garnitúry v troch baltských štátoch a v Poľsku, keď ich Čína bude zasypávať lukratívnymi obchodnými ponukami. Dá im Washington potrebnú voľnosť pre obchodovanie a s tým spojené zbližovanie na osi Čína-Rusko-Európa, keď toho času vyostruje studenú vojnu s Moskvou i Pekingom?

Mapa projektu EÚ Transeurópska dopravná sieť z júna 2013 bez trasy Via Carpatia

Zdroj: Európska komisia – http://ec.europa.eu/transport/themes/infrastructure/doc/ten-t-country-fiches/ten-t-corridor-map-2013.pdf

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.