Bankárske rodinné klany v Londýne a v New Yorku, ktoré kontrolujú už od začiatku minulého storočia finančný „krvný obeh“ hospodárskeho diania na celosvetovej úrovni, nestrácali nikdy zo zreteľa zásadu nedopustiť spojenie nemeckého výrobného potenciálu s energetickými a surovinovými zdrojmi Ruska. Nie ak by zbližovanie na takejto osi západ-východ koordinovali vlády sledujúce národnoštátne záujmy Nemecka a cárskeho, resp. neskôr sovietskeho Ruska. I na základe toho podporoval anglo-americký kapitál po rozbití veľkých monarchií malé, politicky nedospelé krajiny strednej a východnej Európy pri spriadaní účelových spojenectiev.

Malá dohoda

Tzv. Malá dohoda (191921-1938) viazala pod patronátom Francúzska (s napojením na peňazovod z Londýna) Československo, Rumunsko a Juhosláviu do vojensko-politickej aliancie v mene dohľadu nad dodržiavaním povojnového usporiadania v tejto vnútorne rozháranej časti Európy. Neoficiálnym poslaním bloku bolo vytvorenie izolačného pásma na zabraňovanie prenikania sovietskeho vplyvu na západ a nemeckého na východ. Po ideologickej stránke sa to týkalo zadržiavania šírenia komunizmu smerom na západ a nacizmu smerom na východ.

Zmluvné štáty Malej dohody. Zdroj: Wikipédia https://cs.wikipedia.org/wiki/Mal%C3%A1_dohoda

Medzimorie

Poľsko pripravovalo, ale nerealizovalo, vybudovanie podobnej bariéry v projekte Medzimorie, známejšie pod latinským názvom Intermarium. Mala to byť federácia združujúca Fínsko, Československo, Maďarsko, Rumunsko, Juhosláviu a výhľadovo od Sovietskeho zväzu odtrhnuté Lotyšsko, Litvu, Estónsko, Bielorusko a Ukrajinu. Vnútorný vývoj v Poľsku však nežičil upevňovaniu demokracie a Druhá republika atrofovala na výrazne nacionalistický a autoritársky štát, podobne ako Horthyovské Maďarsko. Poľsko uzavrelo s hitlerovským Nemeckom už v januári 1934 Polsko-niemiecki pakt o nieagresji (Poľsko-nemecký pakt o neútočení) a hitlerovská Tretia ríša postupne vytlačila anglo-francúzsky vplyv prakticky z celého priestoru medzi Baltským, Jadranským a Čiernym morom.

Územný rozsah jedného z variantov Medzimoria. Svetlozelenou sú vyznačené bieloruské a ukrajinské územia, ktoré boli po roku 1921 súčasťou Sovietskeho zväzu.. Zdroj: Wikipédia https://sk.wikipedia.org/wiki/Mi%C4%99dzymorze

Železná opona

Prejdime do obdobia studenej vojny 1946-1989. Železná opona vtedy poslúžila angloamerickým záujmom ako pomerne účinné, i keď nedokonalé prehradenie zahusťovaniu nemecko-ruských siločiar. Sovietske post-stalinské vedenie v Moskve sa dopustilo osudnej chyby, keď prijalo pravidlá hry zahraničného obchodu postavené na menovej hegemónii americkom dolára. Len čo sa po páde Železnej opony, zániku Sovietskeho zväzu a deštruktívnej jeľcinovskej ére ukázalo, že nový prezident Vladimír Putin obracia kurz a zamedzuje rozkladaniu Ruskej federácie, siahli geostratégovia v službách angloamerického kapitálu v archíve do zásuviek, aby vytiahli predvojnový projekt Medzimoria, zaktualizovali jeho prvky a vdýchli mu nový život.

Železná opona (čierna farba) v Európe počas trvania Studenej vojny. Albánsko a Juhoslávia (ružové) sa postupne stali menej závislé na Východnom bloku (červená). Svetlomodré krajiny boli neutrálne alebo neboli členmi NATO. Zdroj: Wikipédia https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDelezn%C3%A1_opona

Iniciatíva troch morí

Pohľad na mapu formácie Three Seas Initiative (3SI) (Iniciatíva troch morí) naznačuje priamu náväznosť na koncept Medzimoria spred storočia. Štáty strednej a východnej Európy sú v tejto schéme podobne ako v tej predošlej satelitmi s obmedzenou zvrchovanosťou. Finančné toky v nich kontroluje tak ako pred časom oligarchia z newyorského Wall Street a londýnskej City. Prostriedky z ich zdrojov čerpajú aj americké investorské kruhy, ktoré budujú severo-južné pásmo od Baltiku k Jadranu a k Čiernemu moru. Má pozostávať z komplexnej siete infraštruktúr v energetike a popretkávanej všetkými druhmi komunikácií. Rozumie sa, že civilného i vojenského sektoru. Nemecko nie je zmluvne účastníckou stranou Iniciatívy 3SI a hoci na jej septembrovom bukureštskom summite požiadalo o členstvo, nemusí mu zaoceánsky patrón nad 3SI vyhovieť dovtedy, kým nepríjme všetky jeho protiruské podmienky.

Poloha krajín Iniciatívy troch morí na mape Európy. Zdroj: Wikipédia https://cs.wikipedia.org/wiki/Iniciativa_Trojmo%C5%99%C3%AD

Via Carpatia

Nemeckým koncernom sa zbiehajú slinky nad tučnými ziskami z účasti na budovaní takých náročných projektov, akými je napríklad Via Carpatia. Poľský parlament poskytuje na svojej webovej stránke tento popis a infografiku: „Via Carpatia je pracovní název přepravního koridoru spojujícího v primární koncepci pobaltské země s zeměmi jižní Evropy. Probíhá přes: Litvu, Polsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, až do Řecka. Potenciál koridoru via Carpatia je možné využít pro přepravu jak uvnitř, tak i mimo EU, také při přepravě s Balkánem. Předpokládá se výstavba větví koridoru směrem na Ukrajinu a Bělorusko, ale také na baltické přístavy Trojměstí.“ Doplním, že pod Trojmestím Varšava rozumie baltské prístavy Trojměstí Gdynia, Sopot and Gdańsk. Trasa začína v litovskom prístave Klaipeda a vedie cez poľské mestá Białystok, Lublin a Rzeszów, slovenské Košice, maďarský Debrecín, rumunský Temešvár, bulharskú metropolu Sofia až do gréckeho prístavu Solún (Thessaloniki). Varšava ráta s dokončením výstavby v roku 2025, prípadne i skôr.

Transatlantické investičné skupiny a mocenské kruhy vo Washingtone a poľská vláda nešetria optimizmom, nakoľko „Via Carpatia je klíčovým transevropským dopravním koridorem, jenž se může stát novým spojením Severní a Jižní Evropy, integrujícím přepravní systémy Litvy, Polska, Slovenska, Maďarska, Rumunska, Bulharska a Řecka.“ Vo Varšave i vo Washingtone sa snažia dôsledne bdieť nad tým, aby sa do tohto severojužného hospodársko-obchodného investovania smeli zapojiť ruské súkromné a obzvlášť ruské pološtátne korporácie len vtedy, ak splnia ešte prísnejšie podmienky ako tie nemecké.

Trasa prepravného koridoru Via Carpatia. Zdroj: poľský Sejm (parlament)

http://www.sejm.gov.pl/Sejm8.nsf/v4Komunikat.xsp?documentId=C776B67C96E89E35C125814D003CA313&lang=CZ

V záverečnej tretej časti sa pozrieme na to, ako tento angloamerický projekt naráža na zámery rivala, s ktorým sa pôvodne nerátali. Je ním Čína. Pre štáty v strednej a východnej Európe z toho vyplývajú zaujímavé možnosti.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.