Obchod s ľudskými orgánmi je špinavý, ale zato čertovsky dobre platený biznis. Egoistickí boháči v strachu pred smrťou nemajú problém siahnuť hlbšie do vrecka, aby si zachránili život, a netrápi ich, koľko iných ľudí musí zomrieť, aby oni prežili.

A darcovia často vôbec nič nedarovali, ale prišli o svoje orgány kruto a v najhroznejších mukách. Živnou pôdou pre mafiu, ktorá kupčí s orgánmi, sú oblasti vojnových konfliktov a chudoby.

Ženevské konvencie zakazujú vraždenie zajatcov. Ale ak bojujete na strane USA, môžete beztrestne rozoberať ľudí na orgány. Aspoň sa tak stalo v Kosove, kde sa za pomoci Billa Clintona, Madeleine Albrightovej, Wesleyho Clarka či Tonyho Blaira z bývalých teroristov stali vedúci štátni predstavitelia.

Žltý dom

Nacisti dokázali maximálne využiť svoje obete. Najprv ich poriadne vyžmýkali ťažkou prácou, a potom ich vlasy využili na výrobu štetcov, kožu na obaly kníh a tuk na mydlo. Na rozdiel od nich Albáncov zaujímajú len orgány, ktoré sa dajú speňažiť. Pod názvom Žltý dom sú na Balkáne známe prípady únosov, zabíjania a rozoberania na orgány nealbánskych civilistov v Kosove na prelome milénií.

„Mal asi 25 rokov, bol chudý a dobitý. Štyria príslušníci vojenskej polície povstaleckej Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) ho držali na stole, aby sa nehýbal. Zistil som, že je Srb, až keď prehovoril. Vzýval Boha a prosil ma, aby som ho nezabíjal. Ale musel som, inak by zabili mňa. Predtým už zastrelili dvoch, ktorí odmietli. Potiahol som skalpelom od hrtana až dole k rebrám a rozpáral som mu hrudník. Lekár si zabudol náradie, tak sme rebrá preštikli nožnicami, ktoré sa skladajú z vojenského bodáka. Krv striekala všade,“ vypovedal chránený svedok Albánec o tom, čo robili albánski teroristi Srbom v Kosove ešte pred bombardovaním NATO v roku 1999. Srbských civilistov unášali na sever Albánska, kde ich v improvizovaných „nemocniciach“ rozoberali na orgány. Ich operačnými sálami boli školské učebne, operačným stolom boli tri spojené lavice. Po dvojtýždňovom výcviku na umelých figurínach išli operatéri naostro. „Najprv som vybral pľúca, potom aj srdce. Dal som ho do prenosnej chladničky, ktorú si prišiel zobrať vojak na džípe albánskej armády.“

Autor: Ratko Sudecký

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zopár slov o autorovi...