V Bruseli už po štvrtýkrát “veľtrh” detí pre gejov
Obchod vynáša, minimálna cena za novorodenca rapídne porástla. Akým právom ešte Európa hovorí o právach?
Akým právom Európa hovorí o právach? Akým právom hovorí o prijímaní migrantov, o transparentnosti, integrite, rovnosti, keď včera (22. septembra) a dnes Brusel, srdce Európskej únie, hostí už po štvrtýkrát doslova veľtrh organizácie Men having babies, ktorá sprostredkúva predaj a kúpu homosexuálom, ktorými nadobudnú ľudské nemľuvňa.
Katalógy detí
V sálach luxusného hotela Hilton sa to hemžilo významnými a bohatými mužmi, ktorí si prezerali katalógy tlačené na lesklom papieri. Prechádzali fotografiami detí, ktoré sa takto predali a žien, ktoré im vynosia tie “ich” deti (tzv. náhradné matky) a ktoré budú ochotné im podpísať zmluvy, ktorými sa zaviažu, že sa dieťaťa po deviatich mesiacoch nosenia v ich lone zrieknu.
Homosexuálne páry na tomto veľtrhu prechádzajú ponukami, ceny za obdržanie novorodenca sú variabilné – podľa “kvality”. Najnižšia cena je 95 tisíc dolárov (pred štyrmi rokmi to bolo 60 tisíc), maximálna suma 160 tisíc. Môžu tam konzultovať “all inclusive balíky”, ktoré zahŕňajú všetky služby: psychologickú podporu, právnu pomoc, zabezpečenie pohlavných buniek – vajíčok a aj spermií (ak je to potrebné), zabezpečenie náhradnej matky, lety a hotel v krajinách, kde budú jednotlivé matky rodiť, atď.
Deti na predaj. Deti bez matiek…
Tento obchod s deťmi sa už ani nerobí skryte, robia ho ľudia v oblekoch a s kravatami, s peňaženkou v rukách a otvorene obchádzajúc európske zákony. V roku 2015 dokonca Európsky parlament odsúdil prenájom materníc ako istú formu zneužívania žien. Prečo teda žiaden europoslanec nevyjde zo svojej kancelárie a nepôjde sa pozrieť, čo sa deje len pár kilometrov ďalej?
V roku 2015 sa Komisia pre medzinárodné záležitosti belgického senátu jednohlasne vyslovila proti náhradnému materstvu. Prečo teda žiaden senátor, či dokonca žiadna zo žien-senátoriek neprotestuje proti tomuto veľtrhu, ktorý sa koná v ich krajine, už po štvrtý raz? V roku 1989 dokonca Belgicko podpísalo Medzinárodný dohovor o právach dieťaťa, podľa ktorého “každé dieťa má právo poznať svojich rodičov a byť nimi vychovávané”. Prečo sa teda vláda nepostaví proti verejnému podujatiu, ktoré predáva gejom deti a tie nikdy nebudú poznať svoju matku?
Čo na to zákony?
Neuvádza náhodou ten istý Dohovor, že štáty, ktoré sa pod neho podpisujú, “vykonajú všetky vhodné opatrenia na národnom, bilaterálnom a multilaterálnom stupni, aby zabránili únosom, obchodu či zneužívaniu detí s akýmkoľvek cieľom a akoukoľvek formou”? A čo sa dnes deje v bruselskom Hiltone, keď nie predaj detí ľudom, ktorí dajú najlepšiu ponuku?
Keď už po štvrtý raz organizácia “Men having babies” je schopná zhromaždiť tých najlepších expertov zo všetkých možných oblastí a z celého sveta v Belgicku, znamená to, že obchody idú dobre. Znamená to, že ľudia kupujú. A aj tento rok, napriek odvážnemu protestu (socialistického!) europoslanca Philippa Closea, sa dvere veľtrhu otvorili gejom opäť. Európska únia už nech radšej nehovorí o právach. Stratila svoju tvár.
Zdroj
