Poslanec Peter Marček donedávna patril k menej známym tváram v parlamentných laviciach, hoci má za sebou pomerne bohatú kariérnu minulosť. Pre malé „prehrešky“ bol niekoľkokrát terčom mainstreamových médií a politických súperov. Najväčšiu kontroverziu dozaista vyvolala až jeho cesta na polostrov Krym, ktorú absolvoval začiatkom augusta. K protestom sa pohotovo pridal aj ukrajinský veľvyslanec v Bratislave a záležitosť teatrálne vyvrcholila jeho vypočúvaním na zahraničnom výbore NR SR krátko po návrate zo sporného územia.

Marček sa dostal do nemilosti elít najmä preto, lebo v ideologicky homogénnom prostredí opakovane prehlasuje, že Krym je ruským územím a vychádza pritom z historicko-politických reálií a demokraticky vyjadrenej vôle tamojšieho ľudu, ktorý sa oprávnene cíti nevypočutý a izolovaný. Na základe svojho osobného presvedčenia a práva cestovať kamkoľvek a kedykoľvek teda nadviazal priateľsko-obchodné vzťahy s tamojšou reprezentáciou, ktoré, zdôrazňujeme, môžu koexistovať s oficiálnym postojom SR a jej platné záväzky, pochopiteľne, žiadnym spôsobom nemodifikujú.

Pripomeňme, že Krym nie je len obyčajným regiónom bez právomocí, ale autonómna republika. Má vlastný zákonodarný zbor, ústavu, hymnu, štátny znak, vlajku a zaujímavosťou je, že do roku 1996 disponoval aj funkciou prezidenta. Okrem iného sa na tomto území v priebehu dvoch dekád konalo viacero referend či neformálnych hlasovaní (o statuse Krymu, o ruskom jazyku, o členstve v NATO a pod.) a posledné referendum z roku 2014 bolo len zavŕšením snáh o odčlenenie sa od Ukrajiny, nie akýmsi ojedinelým prípadom kolektívneho zatemnenia mysle.

…

Autor: Tomáš Dugovič

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zopár slov o autorovi...