Komentár k súčasnej situácii. Bezpečnostné prostredie – Poľsko, Ukrajina, migranti. Urýchlenie globálnych procesov v súvislosti s voľbami v USA. Pokusy o rozpútanie svetovej vojny ešte pred voľbami.  Sionizmus na Slovensku. Matovič a Kotleba – 2 tváre súčasného  politického radikalizmu. Gorila. Fico – profil lídra. SMER. Sprisahanie proti Ficovi. O politickom rozklade na SVK všeobecne na prahu nepredstaviteľného globálneho otrasu. KDH. Cirkev, Vatikán a problém „holokaustu“. Ako prekonať politickú krízu na Slovensku? Ako zvíťaziť v informačnej vojne? Ako zachrániť kresťanstvo?

„The darkest places in Hell
are reserved for those
who maintain neutrality
in times of moral crisis“   

Thomas Jefferson

 

Vo svete zapáchlo pušným prachom, pričom tlejúcim…

V. Pjakin

 

„Ja som Ťa stvoril, ja Ťa aj zničím!…“          

Nikolaj Gogoľ, „Taras Buľba“

 

Volám sa Stano Slabeycius, mám 32 rokov. Narodil som sa ako Rus, vo veľkej krajine Sovietsky Zväz, na ktorý som nesmierne hrdý a považujem ho, tak ako desiatky miliónov mojich súkmeňovcov, za svoju druhú, dnes už len „duševnú“ Vlasť. 26 rokov žijem na Slovensku a som naturalizovaný Slovák. Vychodil som školu, trochu pocestoval svetom a vystriedal viacero zamestnaní. Môj starý otec z matkinej strany bojoval po boku svojich dvoch bratov v poslednej veľkej vojne proti nacistom. Moja matka vyštudovala Moskovskú štátnu univerzitu a stala sa fyzikom svetovej úrovne. Z otcovej strany moja rodina stála pri zrode Matice slovenskej a podporovala národné hnutie na Horehroní. Brat môjho starého otca bol dlhoročným bratislavským zaslúženým chirurgom a účastníkom Slovenského národného povstania.  Iný člen mojej širšej „slovenskej“ rodiny z vedľajšej breznianskej vetvy, vice-prezident Národnej Banky z obdobia Tisovho štátu a jeden z vrcholných organizátorov SNP, bol autorom jednej z najfantastickejších utajených antifašistických operácií z obdobia celej Druhej Svetovej vojny. Stál za evakuáciou slovenského štátneho zlatého pokladu za frontu k Rusom v roku 1944. Naša rodina – tak z ruskej, ako aj zo slovenskej strany – má hlboké vlastenecké, kresťanské a antifašistické tradície. Milujem túto krajinu. Teraz moju slovenskú Vlasť chcú zničiť tí istí, ktorí mi v detstve už jednu Vlasť zničili. Myslím si, že mám čo povedať k tejto téme, a skutočnosť, že to nie je mnohým mne podobným dnes dopriate v oficiálnych médiách, ma neodradí, aby som nevypovedal to, čo musím.

Svojho času som bolestivo vnímal rozpad ZSSR, obrovskej krajiny, kde nebolo drog, prostitúcie, porna, kriminálu ani chudoby, kde televízia a rádio, nech aj v rámci ideologických smerníc, predsa len sa snažili POVZNIESŤ duchovnú úroveň obyvateľov, namiesto toho, aby filmami, správami a tlačou masovo ľudí hysterizovali, znervózňovali, šokovali a vytrvalo im vštepovali hlboko antikresťanské a anti-humánne pudy.

V krajine, v ktorej som sa narodil, sme sa nebáli – nikoho a ničoho!

Boli sme zvyknutí, že v našej krajine platia naše pravidlá.

Boli sme hrdí na našich statočných otcov a dedov, ktorí zlomili nacizmu chrbát a oslobodili Európu. Boli sme hrdí na Gagarina, boli sme hrdí na našu slobodu, pretože sme vedeli, aká ťažká a hrdinská cesta nás k viedla k víťazstvu vo vojne a pokoreniu kozmu. A sloboda, ktorú sme pociťovali a po ktorej doteraz snívame, nie je vyjadriteľná rámcami národa, krajiny, „Východu“ či „Západu“… To, čo nás zohrievalo pri srdci, bolo hlboko bytostné, častokrát podvedomé, presvedčenie, že cesta našich otcov a dedov bola správna. Že môžeme pokoriť vesmír. Skrotiť prírodné živly. Obšťastniť celú planétu, resp. „vytvoriť komunizmus“. Verili sme v schopnosti a cnosť človeka, s ochotou sme pomáhali rozvojovým krajinám, nežiadajúc žiadnu protislužbu, pretože sami sme prekonali cestu od poníženia k triumfu. Verili sme, že človek dokáže nemožné, ak veľmi chce a snaží sa… A my sme chceli… A aj dokázali. Som hrdý na to, že som Rus a Slovan, že moja Vlasť dokázala nemožné a ukázala svetu inú cestu, než je zderstvo, lož, klam, ziskuchtivosť a individualizmus. Boli sme idealisti a takými sme aj zostali. Per aspera ad astra – to bolo naše heslo.

Američanov sme sa vôbec, ale vôbec nebáli. Ešte nižšie vysvetlím, prečo… Bolo nám len ľúto, že stojíme po opačných stranách barikád, namiesto toho, aby sme spojili dovedna potenciály oboch našich superveľmocí a celý svet by pookrial. Vážili sme si Ameriku ako krajinu, ktorá skutočne veľa dosiahla. Ale nemenej dôležité bolo v našom ponímaní aj to, čo sme dosiahli my. A preto nám pripadalo poľutovaniahodné, že ten imperialistický Západ furt len do nás štuchá a nenechá na pokoji Afriku a iné nevyužité turistické destinácie. A bolo nám rovnako ľúto, že v dôsledku toho aj my musíme zbrojiť a odtŕhať si chlieb od úst.  Myslím, že práve z týchto „celosvetovo-láskyplných“ pocitov treba vychádzať pri posudzovaní „ochoty“ masového sovietskeho obyvateľa z dôb perestrojky padnúť si nakoniec s buržujmi okolo krku a pokúsiť sa to znovu naštartovať „po-dobrotky“. Ale báť sa Západu v pravom zmysle slova, to nikdy!

Predstaviť si, že by sme boli vydaní napospas nanovo reinkarnovaným nacistom, bolo pre nás nemožné. A keďže sa to teraz stalo, pripadá mi nemožné nezakročiť.

Rovnako slobodní ľudia so slobodnou a čistoudušou nikdy nebudú spokojní s tou verziou našich dejín najbližšej aj dávnej minulosti, ako nám ju líči súčasná pseudo-akademická obec v knihách a kinosmotánka vo filmoch, pretože všetky tieto ich márne úsilia sú v konjunktúrnych záujmoch ponovembrových elít. Ale vonkoncom nie v záujmoch národa alebo upevnenia jeho historického povedomia.

Dlho mi trvalo, kým som pochopil a prijal ubíjajúcu vo svojej jednoduchosti myšlienku – že neplatí základná dogma post-novembrovej pseudofilozofie o tom, že človek, ak usilovne pracuje, získava vyšší status a vplyv. Že na to, aby rozumného človeka zamestnali a mohol byť využitý inštitúciami štátu, ktorému chce oddane slúžiť, je potrebné vynikať v štúdiu, jazykoch či vedomostiach. Že existuje reálna cesta, ako sa politicky a spoločensky presadiť tým, ktorí sa riadia PRAVDOU a majú nielen dobré úmysly, ale aj kvalitatívne predpoklady. Myslel som, že človek, ktorý má svetu čo povedať – a tých je nespočetné množstvo medzi ešte starou technickou inteligenciou – si určite nájde tribúnu, veď kolektívna úprimná diskusia o najrozličnejších záležitostiach prispieva k nájdeniu efektívnych riešení, všakver?   Opak je však pravdou.  Z rozhlasu a TV nikdy nepočujeme skutočné potrebné a bezvýhradne pravdivé informácie, rozumní, vlasteneckí ľudia, experti svetovej úrovne ako napr. Doc. Peter Staněk akoby neboli na RTVS ani na iných staniciach vítaní. Asi si tamojší redaktori myslia, že sú múdrejší, než Peter Staněk, keď „v záujme nás všetkých“ považujú za rozumné nepozývať ho do diskusných relácií a ignorovať názor človeka, ktorý bol poradcom R. Fica, A. Merkelovej ba dokonca i Putina, a ktorému väčšina západoeurópskych pseudo-sociológov nesiaha ani po päty!!! Medzitým práve docent Staněk povedal, že najlepšia cesta, akou sa Slovensko môže sebarezentovať, je ponúknuť na základe unikátnej historickej skúsenosti aj s plánovaným, aj s kapitalistickým hospodárstvom „udržateľné a konkurencieschopné“ riešenie súčasnej zapeklitej medzinárodnej politickej a ekonomickej situácie, ponúknuť koncepčnú alternatívu diskreditovanému neoliberálneho modelu kapitalizmu, ktorý – ak nič nepodnikneme – hrozí prerásť do ešte obludnejšieho neokoloniálneho globálneho fašizmu so všetkými odtiaľ vytekajúcimi dôsledkami. Nie snáď práve k tomu vyzýva náš premiér, keď hovorí o tom, aby sa Slovensko stalo platformou dialógu o budúcich cestách rozvoja EÚ?

So všetkými svojimi chybami bol práve SOCIALIZMUS – oveľa bližšie k pôvodnému Kristovmu učeniu, než kapitalizmus, život v ktorom za posledných 25 rokov s kryštáľovou jasnosťou demonštruje pravdivosť nasledovného fcb-statusu.

„Všetko, čo nám súdruhovia tvrdili o komunizme, sa ukázalo ako LOŽ. Žiaľbohu však všetko, čo nám tvrdili o kapitalizme, sa ukázalo ako PRAVDA.“

Trochu by som jeho znenie pozmenil. Skutočnosť, že nám 25 rokov vykresľovali socializmus ako LOŽ, ešte nerobí všetko, čo sa za socializmu tvorilo, budovalo, písalo a myslelo – LŽOU. Dúfam, že po prečítaní nasledovného materiálu mi mnohí z mojich slovenských súkmeňovcov, zmáhaní najrozšírenejšou formou sociálnej schizofrénie v našich krajoch – iracionálnym antikomunizmom, dajú za pravdu. Nesmierna ideologizácia tejto tematiky a ABSOLÚTNA (pripomínam pre „profesionálnych“ novinárov a historikov) – absolútna totalita v historickom myslení, cenzúra a kádrová diskriminácia všetkých, ktorí sa čo i len pokúšajú vniesť jasnosť do tohto problému – sú očividnými prekážkami k tomu, aby sa dosiahlo pre Slovákov teraz nanajvýš nevyhnutné:

1. upokojenie sa od masovej hystérie, umelo vyvolávanej politikmi, médiami a štátnymi orgánmi, ktoré spolu s Prezidentom SR a mnohými členmi vlády, vrátane čelných predstaviteľov SMERU a súdnictva sú personálne zavlečení do protificovského sprisahania, ktoré má na Slovensku privodiť „zamatovo-nežný“ štátny prevrat (pravdepodobne personálnu výmenu na poste predsedu vlády na M. Lajčáka) v mäkkom, alebo zničenie Slovenskej republiky v tvrdom variante v záujme nadnárodných finančno-záujmových klanov.


2. sústredenie sa okolo najpodstatnejších vecí, zahájenie skutočne celospoločenskej diskusie a masovej spoločensko-politickej osvety na predchádzanie manipuláciám s verejnou mienkou a stotožnenie sa väčšinovej spoločnosti okolo nanovo definovaných nemenných a trvalých morálnych, historických a duchovných základov spoločnosti, ktoré budeme všetci bezpodmienečne a aktívne hájiť, a to znamená – aj sankcionovať tých, ktorí ich budú spochybňovať a vystavovať štát nebezpečenstvu.

Súčasnosť na nás kladie veľké informačné nároky, mnohým sa budúcnosť zdá byť neistá. Vyvstáva veľa nezodpovedaných otázok, na ktoré v rámci existujúceho faktologického systému náuk o spoločnosti a jej metodologickému aparátu neexistujú uspokojivé odpovede. Dosiahnuť skľudnenie situácie v hlavách a konsolidáciu spoločnosti je vecou neľahkou, ale nevyhnutnou. Obzvlášť, keď väčšina oficiálnych „mienkotvorcov“ posledné vytrvale podkopáva. Ukľudnime sa a skúsme si pravdivo a úprimne popísať stav, panujúci naokolo. Od toho, ako zadefinujeme východzie problémy a položíme otázku, bude závisieť, nakoľko správnu odpoveď vydedukujeme.

Nuže, na obzore sa nečrtá nič veselé – za východnou hranicou máme 45-mln ukrajinské Kosovo, na severe revanšistické a revizionistické Poľsko, ktoré sa zatiaľ len exercíruje v demontáži pamätníkov sovietskej armáde-osloboditeľke a zvolávaní celosvetových militaristických šabašov NATO, ale pri prvej príležitosti a pri prvom vážnom otrase systémom európskej bezpečnosti bezpochyby bude chcieť vyriešiť odveké rozbroje a teritoriálne spory so všetkými bez výnimky svojimi susedmi. Práve Poľsko a Maďarsko totiž v minulej dobe avizovali vzhľadom na zhoršujúci sa vnútroukrajinský politický konflikt, že zvažujú možnosť budúceho „protektorstva“ nad územím Zakarpatskej Rusi. V Poľsku už začali prebiehať reštitučné procesy s volyňskými Poliakmi, ktorí svojho času boli nútení emigrovať z Ukrajiny a zanechať tam svoje majetky. Súčasne sa kompromituje svojho času GP-ustanovený formát spolupráce V4, keď jeho člen Poľsko navrhuje zostavu V4 rozšíriť o Ukrajinu, zmietanú občianskou vojnou, so samozvanou fašistickou vládou, a Moldavsko, kde je situácia nemenej výbušná. To je priame zaťahovanie ich problémov na naše územie. Chceme, aby sem mali povolené chodiť pod neviemakým prestrojením utajení ukrajinskí agenti „dobrovoľníckych bataliónov“  a odstraňovali tých, ktorí sú nepohodlní miestnym ideovým pochlebárom ich nacistických pohlavárov? Akým právom eurokomisári neodvolateľne ohlasujú zrušenie bezvízového styku s Ukrajinou od roku 2017? Uvedomujú si vôbec, akému neopísateľnému nebezpečenstvu tým vystavujú občanov Európy? Veď Ukrajina – toť úplne samostatná kapitola. Len sa to tam tak práši po inonárodných rozviedkach, ISIL-ácka symbolika je prítomná vo videách nacionalistických bataliónov, bojujúcich na Donbasse. Kriminalita dosahuje pre našinca nepredstaviteľné rozmery. Politika otvorených dverí a zaťahovania Ukrajiny do formátu V4, bezvízový styk a iné šialené kroky eurokratov môžu aj budú pre Východnú Európu osudnými. To, čo pre Západnú Európu znamená záplava migrantov, môže pre Východnú Európu znamenať otvorenie hraníc s Ukrajinou. Export nestability. Banderovci miesto moslimov.

Nie preto snáď tak vytrvalo žiadajú naši a susedovie krypto-fašisti v mocenských štruktúrach o čo možno najužšie pripojenie Ukrajiny k európskym štruktúram, a sdieľanie „podobného osudu“? Kiska a Bútora presne vedia, čo robia. Podstavujú Slovensko pod smrteľný úder, pretože sami boli prekvapení „urgentnosťou“, s akou USA riešili Fica. Väčšina z nás si ani neuvedomuje, v akom je momentálne SR nebezpečenstve.

 

MEDZINÁRODNO-POLITICKÁ SITUÁCIA V STREDNEJ EURÓPE – AKO PRED MNICHOVOM

Ako tvrdí ruskí analytici M. Chazin, V. Pjakin a M. Deľjagin, sú zatiaľ, do októbrových prezidentských volieb v USA, pri kormidle predstavitelia tzv. „medzinárodných finančníkov“ z Wall Street, ktorí profitujú zo súčasnej situácie vo svete a postavenia dolára ako svetovej meny. Je v nich silne zastúpená tzv. „krajinská frakcia americkej elity“. Nominantom tejto „krajinskej“ – hegemoniálno-neokonovskej internacionálne-finančníckej skupiny na post Prezidenta USA je H. Clintonová. Tamže patria aj bratislavským Globsekom honorovaní Zbigniew Brzezinski a Magdeleine Allbrightová. Sú ochotní zachrániť svoje dominantné postavenie vo svete, v mnohom umelo vytvorené po 1991, aj za cenu zničenia ekonomiky USA a uvrhnutia sveta do jadrovej vojny. Donald Trump je naopak nominantov tzv. „globálnych elít“ a ich zastúpenia v USA, ktorých účelom  je predísť globálnej vojne tým, že sa reštrukturalizujú samotné USA za cenu zničenia a odpísania elít, životne závislých od udžania terajšieho medzinárodného dolárového finančného systému. Na príklade toho, že Los Angeles Times nedávno uverejnili správu, kde sa hovorí o tom, že v prípade víťazstva Trumpa v USA hrozí vojenský prevrat, vidíme, do akej ostrej fázy vchádza tento súboj elít v USA, kde prakticky každé predvolebné zhromaždenie je sprevádzané kriminálnymi alebo teroristickým incidentmi. Terorizmus sa už stáva nielen nástrojom globálnej politiky, ale aj predvolebného súboja v USA.

Nuž, Trump na túto výstrahu z Los Angeles Times odpovedal veľmi svojrázne – podporil Erdoganovo počínanie pri potlačení tureckej „paródie“ na štátny prevrat. Konotácie s USA vcelku jasné. Poznamenávajúc mimochodom, ako dramaticky sa dynamizuje situácia v Sýrii a na Ukrajine, ruskí analytici súčasne konštatujú jednu ťažko vyvrátiteľnú danosť – udalosti globálnej politiky sa urýchľujú (zostrelenie ruského vrtuľníka v Sýrii, obliehanie Aleppo, ruské útoky strategickými bombardérmi na chemickú (to akože medzi džihádistami sú aj chemici?? – aut.0) továreň ISIL, očakávaná ofenzíva Ukrajiny na Donbase, zadržanie ukrajinských diverzantov na Kryme a pozastavenie Minského formátu Putinom), pretože „krajinská“ frakcia americkej elity sa obáva reálnej prehry vo voľbách, čo by znamenalo jej definitívne odpísanie ako medzinárodného hegemóna, a preto sa pokúša vyhrotiť situáciu natoľko, aby bola „prekročená červená čiara“ a vo svete sa spustili nezastaviteľné apokalyptické procesy, pri riešení ktorých by akýkoľvek budúci „P-resident“ USA mal zviazané ruky a bol odkázaný na usmerňovanie „krajinskou“ elitou. Môžeme sa preto pripraviť na mimoriadne horúci koniec leta aj napriek súčasným predpovediam meteorológov, a ešte horúcejšiu jeseň.

V tomto zmysle by neúmerná aktivizácia rozvratných a „revolučných“ živlov u nás a ich súčasná ofenzíva proti všetkému tradične slovenskému na všetkých frontoch mohla byť vysvetľovaná prienikom záujmov americkej „krajinskej“ elity a medzinárodného sionizmu, ktorým by sa súčasná destabilizácia v štátoch V4 v kombinácii s exportom „ukrajinskej nestability“ predovšetkým a nanajvýš hodili! Pripomínam v tejto súvislosti slová Henryho Kissingera, ktorý o Izraeli povedal, že neprežije do roku 2022.  A prvoradou úlohou medzinárodného sionizmu, pochopiteľne, je nájsť útočište, resp. safe harbour pre židovský národ. Týmto útočiskom, novoobjavenou (všetko „nové“ je len dobre zabudnuté „staré“ – aut.) „Zasľúbenou Zemou“, majú byť krajiny Strednej a Východnej Európy. Z toho dôvodu, že skutočný, biblický Chanaán, opísaný v starozákonných aj novozákonných knihách, sa nachádzal práve tu, a nie snáď na tom krvou zmáčanom fliačiku blízkovýchodnej púšte, kvôli ktorému je toľko orodovania naprieč celým svetom. Každý, kto skutočne a pozorne čítal Bibliu, mi dá za pravdu.

Dá sa z vnútropolitickej situácie na Slovensku vyvodiť záver o pravdivosti, resp. horeuvedených skutočností (t.j. komplote „sionistov“ a „anglosasov“ na destabilizáciu a rozvrátenie Strednej a Východnej Európy?)   

Skúsme s chladnou hlavou analyzovať situáciu a predovšetkým pomenovávať veci svojimi menami, pretože momentálne, ak chceme prežiť, nevyhnutne potrebujeme priam nemilosrdnú a pravdivú vedu o spoločnosti. To znamená – vyriecť spravodlivý ortieľ „politickej korektnosti“, všetkým novinárskym TABU a všetkým „zakázaným témam“.  Značkovať niekoho za „politického“ či „ideologického extrémistu“ je najistejší spôsob, ako k nemu prilákať pozornosť a kompromitovať „vedu“ samotnú ako hľadanie pravdy. V skutočnosti sa IDEA nedá poraziť ani cenzúrou, ani násilím. Jedna IDEA sa dá poraziť len DRUHOU, silnejšou ideou. Ktorú mainstream ani naši domáci „mienkotvorci“ nemajú ani nemôžu mať, lebo LUHAJÚ. Ak sa Vám nepáči, čo píšu alternatívne médiá, skúste ich tromfnúť v argumentovanej dišpute, a nie tým, že ich zakazujete, SIS-kári a Vy, nevážený pán P-Resident of CIA v Grassalkovichovom paláci.

pokračování příště…